Čaputová je dôkazom, že katolícki hodnostári strácajú vplyv

Z pohľadu českej spoločnosti je úspech Zuzany Čaputovej ešte väčšou udalosťou ako z pohľadu tej slovenskej. Po druhom zvolení Miloša Zemana za prezidenta a po úspechu Andreja Babiša či Tomia Okamuru v parlamentných voľbách sa rozšíril názor – počuteľný aj medzi demokratmi – že treba voliť agresívnych politikov. Slušnosť sa vraj bude vždy vnímať ako slabosť, takže jej voliči nikdy nedajú prednosť.

Zuzana Čaputová ukazuje pravý opak. Slušnosť totiž skombinovala s neústupnosťou z podstaty svojich hodnôt. Aký rozdiel oproti Marošovi Šefčovičovi, ktorý si síce v 80. rokoch budoval kariéru angažovaného komunistu, ale v kampani zdôrazňuje, že v skutočnosti bol hlavne veriaci človek. Zrejme si myslí, že veriaci ľudia uveria všetkému.

Téma katolíckej cirkvi mi pripadá celkovo veľmi zaujímavá. Podľa mňa sú toto už niekoľké voľby, ktoré dokladajú slabnúci vplyv katolíckych hodnostárov na veriacich. Výskumy ukázali, že Zuzana Čaputová u veriacich občanov uspela. Evidentne vnímajú, že síce oproti iným kandidátom nezmieňovala otázku kríža, ale jej politika je vo svojej podstate kresťanská. Hovorí o pomoci obyčajným ľuďom, žije skromne a hlási sa k myšlienke – milujme blížneho svojho.

A otázka je: Pozornosť médií a expertov sa upína k tomu, koho katolícki predstavitelia podporujú. Nie je na čase venovať pozornosť aj tomu, či majú ešte vplyv? Neodtrhli sa záujmy vedenia katolíckej cirkvi od záujmov obyčajných ľudí? Apel Františka Mikloška, ​​aby sa riešil vzťah cirkevných hodnostárov k politickým extrémistom, je absolútne kľúčový pre budúcnosť krajiny.

Ale ešte k voľbám. Maroš Šefčovič je nepochybne to najlepšie, čo vie Smer ponúknuť, ale aj keď hovorí počas debát dlho, jeho slová sa premieňajú na dym ešte skôr, než dorazia do uší poslucháčov. Nemajú totiž žiadny obsah, sú to len frázy, umelý jazyk, ktorý je tak trochu symbolom doby, ktorú treba nahradiť.

Nepochybne teraz bude zdôrazňovať, že to on obhajuje kresťanské hodnoty, ale je to ako keď fanúšik Sparty začne po štyridsiatich rokoch tvrdiť, že vždy fandil Slavii. Ale hlavne … stále platí, že hlas pre Šefčoviča je hlasom pre Fica. Na neho by víťazstvo Šefčoviča pôsobilo ako živá voda.

Zuzana Čaputová nemá nič isté, voliči môžu podceniť potrebu účasti v druhom kole, rozbehne sa štvavá kampaň, možno sa spoja radikálne hlasy, hoci to nie je pravdepodobné … ale šanca na zmenu je veľká. Slovo zmena je tu použité zámerne, hoci je v úrade prezidenta Andrej Kiska. Tieto voľby totiž nie sú len o prezidentskom kresle. Sú o budúcnosti celej spoločnosti.

Paradoxné však je, že aj keby prezidentské voľby Zuzana Čaputová vyhrala, nebude to koniec, ale vlastne začiatok. Úspech Kotlebu, Harabina a ďalších totiž ukazuje, aké hlboké problémy krajiny má. Práca na zmene bude dlhá.