Leško, Holinová, Štrasser, Šeliga komentujú voľby: Šefčovič púšťa všetkých z reťaze

Šefčovič púšťa všetkých z reťaze

Marián Leško

„Som rada, že nebudeme musieť, on ani ja, čeliť extrému,“ povedala Zuzana Čaputová aj za Maroša Šefčoviča, keď bolo jasné, že ten, čo vždy a za každých okolností všetko iba vyhráva, nepostúpil do druhého kola. Obávam sa, že odhad pani Čaputovej nemusí byť presný. Ona totiž extrému s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť bude.

Kandidát Smeru prehral príliš veľkým rozdielom na to, aby mohol zvrátiť výsledok súťaže vo svoj prospech len uplatnením štandardných postupov. Ak sa Maroš Šefčovič, prominentný úniový Európan s desaťročnou komisárskou praxou, uchyľuje k vyhláseniam, že „nemala by zas všetko rozhodnúť Bratislava“, že druhé kolo má byť referendom o „superliberálnej agende“ protikandidátky, ktorá má vysvetľovať, prečo nie je proti „migrantom“ taká zásadovo odmietavá ako on, tak je to náznak, ako ďaleko zájdu tí, čo sú za Šefčovičom. Ide o ľudí, ktorí mentálne nie sú príliš vzdialení od Harabina či Kotlebu. A teraz to konečne môžu dať bez zábran a obmedzení najavo.

Na chvíľu si môžeme vydýchnuť

Nataša Holinová

Pamätám si volebnú noc počas posledných parlamentných volieb. Pri prvom exit polle som sa nedívala na obrazovky, ale na tváre dookola, a tie tváre stiekli z krvi. Do parlamentu práve demokratickým spôsobom vliezali nedemokratické sily, fašisti. Len 15 minút predtým ma ktosi presviedčal, že sa to nemôže stať. Dnes ich – aj ďalších exotov – nazývame antisystém.

Všetky voľby sú veľké, sú slávnosť, a to je dobre. Keby sme ich neprežívali, keby sme sa vôbec nemuseli báť, mali by sme problém.
Po včerajšku si my, čo volíme demokratických kandidátov, môžeme zatiaľ vydýchnuť, nie však celkom. Prvé kolo prezidentských volieb má byť luxusnou ponukou, širokou a slobodnou, v ktorej sa ideálne vyradia predstavitelia antisystému. To sa aj stalo, dokonca nie prvýkrát. (Aj pocit zázraku sme už zažili – pred piatimi rokmi.) Z tohto pohľadu sú včerajšie výsledky nanajvýš potešujúce. Ak si však včerajšie zisky jednotlivých kandidátov predstavíme ako výsledky strán v parlamentných voľbách, opäť by nám tváre stiekli z krvi.

Slovensko zoslušnieva

Ján Štrasser

Najvzrušujúcejšie na 1. kole prezidentských volieb bolo to, že neboli vzrušujúce. A to bolo na nich aj to najlepšie. O jediné vzrušenie sa postaral východ – Fekišovce sú zabudnuté, nech žijú Medzany!

Tri topy krásneho nevzrušenia: 1. od prvej minúty nespochybniteľný náskok Zuzany Čaputovej; 2. výrazný odstup kandidáta smeráckeho establišmentu; 3. spoľahlivé zotrvávanie siamských dvojičiek fašizmu a extrémneho antisystému pod čiarou. Tretí Ha-ra-bin išiel voľby vy-hrať, ale 85,65 percenta hlasujúcich bolo proti. Vyhodnotil to tak, ako keď ho pred tromi rokmi v pojednávacej sieni údajne chceli zabiť padajúcou lampou. Tentoraz ho „zabilo“ takmer dva milióny občanov Slovenska.

40 percent Čaputovej je pred druhým kolom viac ako nádejné, Slovensko nenápadne zoslušnieva, aj keď 25 percent pre tretieho a štvrtého Hakotlebu/Korabina je pre budúcnosť tejto krajiny veľmi zlý signál. Verme, že najbližšie parlamentné voľby potvrdia trend vlaňajších komunálnych a tohtoročných prezidentských.

Nádej vytesaná do kameňa

Juraj Šeliga

Keď v sobotu popoludní štátna komisia pre voľby oznámila, že volebné moratórium sa predlžuje až do 23:15, nejeden Slovák hundral, že sa čakanie na výsledky predĺžilo. Áno, sobotňajšia noc bola nocou napätých očakávaní. Zuzana Čaputová rozdielom nie jednej, ale dvoch líg predbehla Maroša Šefčoviča. Je to nezmazateľný signál, že Slovensko sa mení.

Energia a spoločenský pohyb, ktorý spôsobila vražda Jána a Martiny v kombinácii s rokom protestov, priniesli výsledok. Nie je to však len Čaputová, je to aj Šefčovič, ktorý bol schopný poraziť Harabina a Kotlebu. Hľadiac na volebné čísla treba povedať, že ten rozdiel nie je priepastný, a vďaka za to. Apropo Harabin a Kotleba: radujúc sa z volebných výsledkov proeurópskych a demokratických kandidátov, musíme zostať ticho pred 25-percentnou podporou antisystému, extrému a nenávisti. Čo s tým ideme robiť? Prehodiť zodpovednosť na politikov je málo. Tento výsledok je nočná mora všetkých slobodných občanov.

Čakajú nás dva týždne kampane, Zuzana a Maroš majú šancu ukázať, že politická debata môže byť kultivovaná, že sa dá hovoriť o problémoch pokojne a racionálne. Už dnešné ráno, žiaľ, naznačilo, že úderka zo Súmračnej má s krajinou a pánom Šefčovičom iné plány. Ono, zas sa netreba čudovať, volebné čísla sú do kameňa vytesaná nádej. A na kameň sa používa zbíjačka. To sú zákony fyziky, taký je boj dobra a zla.