Film Sklenená izba chce byť ešte väčší Hollywood než Hollywood
Ten obrovský rozpor medzi papierovou svetovosťou a sklamaním z výsledku sa dá ťažko pochopiť.
Mala to byť prinajmenšom udalosť sezóny. A slovenský producent Rudolf Biermann chcel, aby aj premiéra tak vyzerala.
Inštrukcie pre novinárov prichádzali na mail trikrát denne. Páska na červenom koberci sa strihala dve hodiny pred začiatkom premietania v kine Scala v Brne. Celebrity mali najprv vystupovať z limuzíny, ale potom prichádzali po vlastných, za chrbtom im jazdili brnianske šaliny. Kamery sa snažili hľadať také zábery, na ktorých to vyzeralo, že okolo stoja davy.
Ešte vonku pred kinom ste mohli byť presvedčení o tom, že Sklenená izba bude film svetovej, či aspoň galaktickej úrovne. Na papieri to predsa vyzeralo perfektne.
Desať rokov trvalo, kým producent získal vzácne práva na bestseller Simona Mawera. Podmienka bola, že snímka bude v angličtine.
Až dva roky trvali rokovania s hercami. V rodinnej ságe sa tak mohla stretnúť fantastická zostava: Holanďanka Carice van Houten (seriál Hry o tróny), Švédka Hanna Alström a Dán Claes Bang (Zlatou palmou ocenený Štvorec) spolu s Karlom Rodenom, Alexandrou Borbély či Zuzanou Fialovou.
Podarilo sa vybaviť nakrúcanie vo vile Tugendhat, architektonickom klenote UNESCO, kde štáb musel dodržiavať prísne obmedzenia. Vo vnútri sa napríklad nesmelo jesť ani nič piť.
Vravíte si, že s takýmito tromfmi to ani nešlo pokaziť…
Menej je viac
„Less is more“. Ak ste mali to šťastie, alebo skôr trpezlivosť, že sa vám na prehliadku slávnej vily Tugendhat ušiel termín, ktorý sa pre veľký záujem rezervuje aspoň pol roka dopredu, mohli ste si odtiaľ na pamiatku odniesť hrnček s týmto heslom: „Menej je viac.“
Prelomová vila z roku 1930 sa do čítaniek umenia dostala pre svoje estetické kvality: striedmosť, strohosť formy či logické členenie priestoru. A nebola náhoda, ak tie isté parametre funkcionalistickej architektúry recenzenti pripisujú aj knihe autora Simona Mawera.
Sám britský spisovateľ, ktorý si literárne postavy vymyslel, ale zasadil ich do skutočných kulís, priznáva, že do románu chcel vteliť tie isté princípy, ktorými sa riadil holandský nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe pri plánovaní vily. Mala byť stelesnením budúcnosti, strojom na bývanie, ktorý bude elegantný, bez kriviek a zbytočných ozdôb.
Lenže práve vizuálnych ornamentov a kudrliniek je
