Bábika Barbie oslavuje šesťdesiatku. Jej predlohou bola zlatokopka z komiksu a to nie je jediný problém
Barbie priniesla revolučnú myšlienku, že dnešné dievčatá čoraz viac v bábike vidia seba a nie svoje bábätko.
Pozná ju viac ľudí ako britskú kráľovnú či Kim Kardashian. Stala sa dokonca označením pre istý typ žien a sú dospelé ženy, ktoré by chceli vyzerať ako ona (sú však aj muži, čo chcú vyzerať ako Barbiein spoločník Ken) a riešia to aj plastickými operáciami. Od istého času sa rodičia zamýšľajú nad tým, aké „posolstvo“ ich deťom táto hračka predkladá, ale napokon mnohí z nich kapitulujú a aj tak ju kúpia.
Môže byť aj príkladom toho, ako veľká firma musela (môžme sa baviť, nakoľko úspešne) zareagovať na to, že svet a ľudia sú pestrí a že rodičia chcú, aby to ich deti vedeli od začiatku. Nie je to len bábika – je to (pop)kultúrny fenomén. Barbie.
V roku 1952 začal nemecký bulvár Bild vydávať komiks. Jeho ženskou hrdinkou bola Lilli. Drzá, sebavedomá a sexi. Nosila na prasknutie obtiahnuté svetríky, veľmi krátke šortky a topánky na vysokých podpätkoch. Blond vlasy mala vyčesané do vysokého copu. Netajila sa záujmom o bohatých a atraktívnych mužov.
V jednom komikse sa napríklad odohrala táto scéna: Lilli prišla na kúpalisko v bikinách. Tam ju policajt upozornil, že dvojdielne plavky sú zakázané a treba jej jednodielne. Lilli sa ho opýtala, ktorý diel si teda má dať dole. Alebo: Lilli leží nahá, zakrytá len novinami. Na otázku priateľky, čo sa stalo, odpovie, že sa pohádala s priateľom a ten si odniesol všetky dary, čo jej dal.
Lilli bola veľmi populárna a začali sa podľa nej vyrábať bábiky. Vzhľadom na pomerne vysokú cenu – stáli asi desatinu vtedajšieho nemeckého priemerného zárobku – a aj „výzor“ sa predávali skôr medzi dospelými. „Išlo o pornografickú karikatúru,“ napísal Wall Street Journal s tým, že ju napríklad dávali mužom ako darček na rozlúčke so slobodou.
Počas dovolenky v Nemecku si bábiku všimla americká podnikateľka Ruth Handlerová,
