Denník N

Diskusia o umelom snehu: ekológom chýba voda v potokoch, vlekári nechcú čakať na prírodný

Bez zasnežovacej infraštruktúry si dnes zjazdovky nedokážeme predstaviť. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Bez zasnežovacej infraštruktúry si dnes zjazdovky nedokážeme predstaviť. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

V Rakúsku sa debata o ekologických rizikách spojených s umelým zasnežovaním zjazdoviek vedie už od 80. rokov minulého storočia. Pod Alpami majú oproti Česku a Slovensku náskok v rozvoji zasnežovacej infraštruktúry, vo výskume negatívnych vplyvov i opatrení, ktoré ich majú obmedziť.

„Lyžovanie a zimné aktivity zanechávajú zo všetkých typov dovolenky najmenšiu ekologickú stopu,“ hovorí asi päťdesiatročný muž, ktorého ošľahaná tvár svedčí o tom, že trávi veľa času v zdravom horskom prostredí. Teraz sedí na siedmom poschodí sídla Rakúskej hospodárskej komory a namiesto alpských štítov vidí panorámu Viedne. Celé poschodie zaberá zväz dopravy a Erik Wolf vedie jeho najmenšie oddelenie, ktoré združuje prevádzkovateľov lanoviek.

O chvíľu neskôr v inej kancelárii na druhom konci Viedne znejú iné slová.

„Lyžiarske centrá sú dnes priemyselnou krajinou, ktorej infraštruktúra je porovnateľná s mestom,“ hovorí Josef Schrank, krajinný ekológ, ktorý sa vo Svetovom fonde na ochranu prírody (WWF) špecializuje na vysokohorskú krajinu. „Do alpského prostredia musia byť zabudované elektrické a vysokotlakové vodné rozvody, akumulačné nádrže alebo prečerpávacie stanice.“

Oba názory zhŕňajú debatu, ktorú dobre poznáme aj v Česku, ale ktorá sa v Rakúsku vedie oveľa dlhšie, a obe strany tam majú k dispozícii presnejšie argumenty. To sa týka predovšetkým ekológov – najviac štúdií o vplyve zimných športov a predovšetkým umelého zasnežovania na prírodu vzniká prekvapivo v Alpách. „Alpské krajiny sú ďalej vo vedomostiach, vedia oveľa lepšie, aký vplyv na prírodu má technické zasnežovanie a odbery vody,“ hovorí zoológ Jiří Flousek zo Správy Krkonošského národného parku.

Neviditeľná metropola v horách

Práve nároky snežných diel na vodu sú jedným z hlavných sporných bodov medzi vlekármi a ochrancami prírody – v Rakúsku rovnako ako v Česku.

Na prvý pohľad sú tieto nároky enormné. Rakúsky zväz prevádzkovateľov lanoviek oficiálne uvádza ročnú spotrebu vody na zasnežovanie v celej krajine okolo 50 miliónov kubických metrov. Pre porovnanie – je to približne rovnaké množstvo, aké za rok spotrebujú všetci obyvatelia miliónového mesta.

Šéf rakúskeho zväzu prevádzkovateľov lanoviek Erik Wolf. Foto – Deník N/Jan Moláček

Vlekári tvrdia, že žiadnu vodu nespotrebúvajú, len si ju na chvíľu požičiavajú. „Berieme si vodu z prirodzeného cyklu a potom ju zase do prirodzeného cyklu

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Andy Sekanová je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie