Denník N

Diskusia o umelom snehu: ekológom chýba voda v potokoch, vlekári nechcú čakať na prírodný

Bez zasnežovacej infraštruktúry si dnes zjazdovky nedokážeme predstaviť. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Bez zasnežovacej infraštruktúry si dnes zjazdovky nedokážeme predstaviť. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

V Rakúsku sa debata o ekologických rizikách spojených s umelým zasnežovaním zjazdoviek vedie už od 80. rokov minulého storočia. Pod Alpami majú oproti Česku a Slovensku náskok v rozvoji zasnežovacej infraštruktúry, vo výskume negatívnych vplyvov i opatrení, ktoré ich majú obmedziť.

„Lyžovanie a zimné aktivity zanechávajú zo všetkých typov dovolenky najmenšiu ekologickú stopu,“ hovorí asi päťdesiatročný muž, ktorého ošľahaná tvár svedčí o tom, že trávi veľa času v zdravom horskom prostredí. Teraz sedí na siedmom poschodí sídla Rakúskej hospodárskej komory a namiesto alpských štítov vidí panorámu Viedne. Celé poschodie zaberá zväz dopravy a Erik Wolf vedie jeho najmenšie oddelenie, ktoré združuje prevádzkovateľov lanoviek.

O chvíľu neskôr v inej kancelárii na druhom konci Viedne znejú iné slová.

„Lyžiarske centrá sú dnes priemyselnou krajinou, ktorej infraštruktúra je porovnateľná s mestom,“ hovorí Josef Schrank, krajinný ekológ, ktorý sa vo Svetovom fonde na ochranu prírody (WWF) špecializuje na vysokohorskú krajinu. „Do alpského prostredia musia byť zabudované elektrické a vysokotlakové vodné rozvody, akumulačné nádrže alebo prečerpávacie stanice.“

Oba názory zhŕňajú debatu, ktorú dobre poznáme aj v Česku, ale ktorá sa v Rakúsku vedie oveľa dlhšie, a obe strany tam majú k dispozícii presnejšie argumenty. To sa týka predovšetkým ekológov – najviac štúdií o vplyve zimných športov a predovšetkým umelého zasnežovania na prírodu vzniká prekvapivo v Alpách. „Alpské krajiny sú ďalej vo vedomostiach, vedia oveľa lepšie, aký vplyv na prírodu má technické zasnežovanie a odbery vody,“ hovorí zoológ Jiří Flousek zo Správy Krkonošského národného parku.

Neviditeľná metropola v horách

Práve nároky snežných diel na vodu sú jedným z hlavných sporných bodov medzi vlekármi a ochrancami prírody – v Rakúsku rovnako ako v Česku.

Na prvý pohľad sú tieto nároky enormné. Rakúsky zväz prevádzkovateľov lanoviek oficiálne uvádza ročnú spotrebu vody na zasnežovanie v celej krajine okolo 50 miliónov kubických metrov. Pre porovnanie – je to približne rovnaké množstvo, aké za rok spotrebujú všetci obyvatelia miliónového mesta.

Šéf rakúskeho zväzu prevádzkovateľov lanoviek Erik Wolf. Foto – Deník N/Jan Moláček

Vlekári tvrdia, že žiadnu vodu nespotrebúvajú, len si ju na chvíľu požičiavajú. „Berieme si vodu z prirodzeného cyklu a potom ju zase do prirodzeného cyklu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie