Denník N

Čaká nás sucho, extrémne horúčavy, záplavy a masívna migrácia. Nemáme ani 12 rokov, vraví ekológ

Alexander Ač. Foto - Jan Hanuš
Alexander Ač. Foto – Jan Hanuš

Ak na niečo poskytneme dotáciu, neznamená to, že obmedzíme spotrebu niečoho iného. Aj preto väčšina ekonómov podporuje spoplatnenie zbytočnej spotreby – od uhlia cez ropu až po zemný plyn, vraví slovenský ekológ.

Študentský štrajk sa rozhodla podporiť aj stovka českých vedcov. Apelujú na to, aby sa utlmila ťažba a spaľovanie uhlia, lepšie sa staralo o poľnohospodársku pôdu, lesy a vodu v krajine.

„Vďaka tomu sa nám môže podariť odovzdať Zem ďalším generáciám bez toho, aby sme protestujúcim stredoškolákom a ich rovesníkom úplne pokazili budúcnosť,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré podpísal aj slovenský ekológ Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR.

Okrem toho, že v piatok prehovoril k demonštrantom z pódia v Brne, poskytol českému Deníku N rozhovor o tom, ako sa na zmenu klímy a študentské štrajky pozerá.

Prečo ste sa rozhodli podporiť študentov v štrajku?

Z rovnakého dôvodu, prečo štrajkujú študenti – pretože doterajších tridsať rokov medzinárodných rokovaní, dohôd, dohovorov a sľubov neprinieslo viditeľné spomalenie zmeny klímy. Naopak, rast emisií skleníkových plynov pokračuje skôr zrýchľujúcim sa tempom, ktoré zatiaľ nejaví príznaky zmeny trendu. Dôsledky zmeny klímy začínajú byť v mnohých ohľadoch naozaj nebezpečné, o tých očakávaných ani nehovoriac.

Môžu podľa vás protesty niečo zmeniť?

To pre mňa zostáva otázkou a možno by sa lepšie vyjadrili sociológovia. Môj názor je, že šanca na zmenu je neporovnateľne väčšia ako doterajšie spôsoby riešenia. Štrajky mladých ľudí nemožno ignorovať, pretože prebiehajú nenásilne, vyzývajú všetkých politikov bez ohľadu na stranícku príslušnosť, nemajú skrytú agendu, nie sú nikým platené, nikto z nich neprofituje a sú motivované autentickými obavami o stav planéty v nadchádzajúcich desaťročiach a storočiach. Domnievam sa, že len tak neustanú a počet štrajkujúcich bude pribúdať. Kým všetci nezačneme brať zmenu klímy vážne.

Čo pre vás tieto protesty znamenajú?

To pomyselné svetlo na konci tunela, a tým nemyslím protiidúci vlak. Väčšina doterajších diskusií s odbornou i laickou verejnosťou stroskotala na všeobecnom nezáujme či hranom záujme o túto problematiku. Zdalo sa viac a viac jasné, že zmena klímy nemá reálne riešenie v situácii, „keď hráte podľa pravidiel“, ako hovorí Greta Thunbergová (šestnásťročná Švédka, ktorá stála na počiatku protestov, pozn. red.). Protesty pre mňa znamenajú, že narastajúci počet detí dokáže zabojovať za svoju budúcnosť, a tým vlastne bojujú aj za budúcnosť nás všetkých. Je to posledná možnosť, ako naštartovať systémové zmeny udržateľnejšej budúcnosti.

Čo by ste odkázali tým, ktorí študentské štrajky z rôznych dôvodov nepodporujú? Trebárs svojim kolegom vedcom, ktorí svoj podpis na podporu študentov nepripojili.

Že štrajky budú pokračovať s ich súhlasom, aj bez neho. Tiež by som im odkázal, že aj oni boli kedysi deťmi a nemuseli riešiť otázky úspešného prežitia na planéte v dospelosti. No a nakoniec, že ​​tieto štrajky znamenajú, že naše či ich deti ešte nestratili nádej v to, že svet sa dá meniť aj k lepšiemu. Túto nádej z viacerých pochopiteľných dôvodov už mnohí dospelí stratili, čo je možno škoda.

Pražská demonštrácia za klímu. Foto – Deník N/Adam Hecl

Sú naozaj informácie, z ktorých študenti pri protestoch vychádzajú, pre budúcnosť také závažné?

O detailoch môžeme diskutovať a heslá na transparentoch či stanoviská výzvy nemožno brať ako vedecké publikácie. Musíme nevyhnutne počítať so zjednodušením či metaforami. Informácie, z ktorých študenti vychádzajú, sú však v zásade správne. Žijeme v ére rýchlej zmeny klímy, závažné dôsledky sa už prejavujú, politici problému neprikladajú náležitú pozornosť a prioritu, riešeniam sa vzďaľujeme a dôsledky naozaj môžu byť – a ak sa veľmi nezmenia, tak aj budú – v mnohých ohľadoch nevratné a pre mnoho ľudí katastrofické. Tieto zmeny už v počiatkoch môžeme pozorovať: koraly vymierajú, lesy nezvládajú následky sucha, živočíchy masovo umierajú na extrémne horúčavy a kedysi zvládnuteľné choroby, ľudia začínajú migrovať.

Naozaj máme na zmenu len 12 rokov, ako sa tvrdí? Niektorí hovoria, že správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá vyšla vlani a na ktorú študenti odkazujú, zahŕňa len akési referenčné míľniky, ktoré ešte neznamenajú, že sa v daných rokoch stane niečo závažné.

V skutočnosti nemáme na zmenu ani tých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie