Čaputová to napriek optimistickým prieskumom a titulkom novín ešte nemá vyhraté
Či tu bude po voľbách požehnania… alebo koniec ťapákovcov na Slovensku?
Autor je vedec
„Jar nastala. Lúče slnca otepleli… Všetko budí sa k životu a hýbe k činu. Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie… Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť dnes na oračku, či nie… Či tu bude požehnania?“
Takto sa začína novela jasnozrivej Timravy s názvom Ťapákovci. Po prvýkrát vyšla v časopise Živena v roku 1914. Nepoznajú ju vo svete, u nás je tiež málo známa, napokon ako celé Timravino dielo. A je to škoda, lebo človek cezeň nevdojak nazrie do plytčín duše našej krajiny, v ktorých „nikoho nič neomína, nik nepanuje, nik nikoho nenúti starootcovské zvyky zanechať, írečité obyčaje odvrhnúť“.
Po prvom kole prezidentských volieb sa môže mnohým zdať, že nastal čas požehnania – koniec ťapákovcov na Slovensku. Nie je však dôvod na falošný optimizmus. Výsledky jasne ukazujú, že je ich u nás ešte stále nebezpečná hŕba.
Dobrou správou nesporne je, že prvé kolo volieb ukázalo recept, ako poraziť populizmus. Stačí, ak do politiky vstúpia dôveryhodní ľudia. Zaležaní občania, unavení a znechutení skorumpovaným systémom predstierajúcim demokraciu, alebo ani už to nie, im radi dajú prednosť pred nadutými a dutými populistami.
Máme veľké šťastie, že do volieb vstúpili hneď dvaja takíto statoční ľudia. Prvý z tejto dvojice, volá sa Robert Mistrík, je pravým víťazom prvého kola. Na to netreba zabudnúť. Či