Denník N

Keď s hrôzou zistíme, že robíme presne tie veci, ktoré sme neznášali na svojich rodičoch

Ilustračné foto - Flickr.com/Denkrahm
Ilustračné foto – Flickr.com/Denkrahm

Iveta sa zaprisahala, že nikdy nebude ako jej mama dávať cudzím ľuďom nevyžiadané rady, až jej jedného dňa manžel vysvetlil, že to robí tak intenzívne, až od nej ostatné mamy v škôlke bočia.

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS

Aj tí, čo prežili šťastné detstvo a mali s rodičmi pekný vzťah, by vedeli vymenovať veci, ktoré im na mame či na otcovi prekážali. Alebo na ich životnom, partnerskom či rodičovskom štýle. Mohli to byť skutky, slová, reakcie. V momentoch, keď sa k nim rodičia uchýlili, si deti zvykli povedať, že keď budú veľkí, oni to určite robiť nebudú.

Niekedy išlo o drobnosť: používanie istých slov, neškodné zlozvyky, zvláštny vkus a chute. Inokedy to mohli byť vážnejšie zlyhania: závislosti, neprimerané tresty, nepekné vzťahy k rodine, falošnosť.

Potom prešlo pár rokov a z detí sa stali dospelí. Zrazu sa pristihli, že v istých situáciách reagujú rovnako ako ich rodičia. A že ide aj o reakcie, ktoré ako deti nemali rady a zaprisahávali sa, že sa im v dospelosti určite vyhnú.

Nemusím byť agresívny ako on

48-ročný Fedor sa hanbí, že pred pár rokmi nekontrolovateľne ziapal na svojho sedemročného syna za to, že má „somárske uši“ v pracovných zošitoch, a jednu by mu aj vypálil, keby neprišla chlapcova mama.

„Prežil som detstvo s otcom, ktorý na nás sústavne vrčal. Za všetko. Za známky, za rozbité kolená, za nevynesené smeti, ešte aj za to, že sme sa vraj na neho škaredo pozreli. Krik často sprevádzali pohlavky, kopance do zadku. Keď sme boli starší, používal na nás aj pred cudzími ľuďmi hrubé vulgarizmy, dokonca aj na moje sestry. Zle sa správal aj k mame, boli tam i bitky. Ona sa ho však držala ako kliešť a nás vychovala tak, že sme okolo neho chodili po špičkách. Ja aj moje dve sestry sme sa zariadili tak, aby sme čo najskôr vypadli z domu,“ opisuje Fedor. Jeho rodičia dnes už nežijú, so sestrami sú si veľmi blízki.

Fedor si vždy hovoril, že ak bude mať raz rodinu, nikdy sa nebude správať ako jeho otec. Keď chodil so synom na ihrisko alebo na kúpalisko a bol svedkom nejakej situácie, keď rodičia zvyšovali hlas na deti, musel sa ovládať, aby to nekomentoval a rodičom nedohovoril. Viackrát kritizoval za prísnu výchovu aj svojich kamarátov.

Napokon sa však dopustil toho, čo vyčítal iným. „Synovi sme opakovane, v pokoji, pekne, chápajúco vysvetľovali, že je dobré mať svoje veci v poriadku, dávať si pozor na učebnice a zošity. On ich zakaždým doniesol, ako keby ich krava žuvala. V ten deň som na neho vybuchol, lebo sa mi zdalo, že ho to vôbec nemrzí,“ hovorí Fedor, ktorý si potom uvedomil, že na dieťa sa vykričal viac-menej za maličkosť. Presne ako jeho otec.

Bolo to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie