Dušan Mikušovič
Po prvom kole mnohí analytici, ale aj politici, zdôrazňovali, ako Zuzane Čaputovej pomohlo, že bola v kampani autentická a nemenila názory. Stačilo by to bez dobrej kampane?
Neviem. Nenapadá mi jediný príklad, keď by Zuzana za posledný rok musela nejaký svoj názor prispôsobiť tomu, že kandiduje. Čo hovorila pred rokom, hovorí aj teraz. Kampaň slúži len na to, aby to čo najefektívnejšie rozšírila do sveta. Jej úspech v porovnaní s ostatnými kandidátmi do veľkej miery stojí na tom, aká je výrazná, ako vystupuje, ale aj na tom, ako odpovedá na otázky. A ľudia na to zareagovali.
Pred piatimi rokmi ste po voľbách napísali text s názvom „Ako sme nevyrobili prezidenta“. V ňom ste k marketérom napísali: „Panuje tu mýtus o jazyku – že je potrebné ošmirgľovať jazyk, ktorým sa politik prihovára, tak aby mu porozumel aj váš spravidla jednoduchší imaginárny sused. Ak sme o niečom po tejto kampani presvedčení, tak je to zistenie, že prázdnota sa pod prešľachtené heslá skryť jednoducho nedá.“ Potvrdilo sa to aj teraz?
Úplne. Jednou z mojich najmenej obľúbených politických poučiek je veta, že „ľudia sú hlúpi a treba k nim hovoriť tak, akoby boli po lobotómii“. Bol som na mnohých stretnutiach ľudí so Zuzanou Čaputovou a videl som, že myšlienky, ktorými ich oslovuje, nie sú nejaké jednoduché frázy. Vo všeobecnosti treba povedať, že v jej prezidentskej kampani hrajú dôležitú úlohu diskusie s ľuďmi, formátom jej stretnutí sú odpovede na otázky, a nie estrády s pesničkami a koláčikmi. Ale ľuďom sa to tak páči. Zostávajú aj hodinu po konci, lebo sa chcú rozprávať.
Čo ich na tom priťahuje?
To, že u nás to nie je až také zvyčajné. Politici prichádzajú len veľmi málo do interakcie s ľuďmi. Mám skúsenosť, že ľudia oceňujú aj polarizované diskusie, neprekáža im, keď sa s nimi dostanete aj do sporu, podstatné pre nich je, že sa s nimi vôbec chcete baviť. Horšie pre nich je, ak politik vlastne nič nepovie, len aby všetci boli akože spokojní. Toto je fenomén, ktorí ľudia neoceňujú len pri Čaputovej. Pre toto isté má u mnohých úspech Boris Kollár, ale aj Marian Kotleba. Jednoducho hovoria, čo si naozaj myslia. Nikdy som nechápal očakávanie, že by demokratickí politici nemali hovoriť, čo si reálne myslia, len aby si, nedajbože, neodplašili nejakých voličov.
Súperom Zuzany Čaputovej je Maroš Šefčovič, ktorý dnes v kampani hovorí iné veci, než na aké sú zvyknutí ľudia, ktorí ho poznajú napríklad z Bruselu. Čo si o tom myslíte?
Ľudia vidia, že to nebude fungovať. To je všetko, čo sa k tomu dá povedať.
Čo by sa muselo stať, aby Zuzana Čaputová v druhom kole nevyhrala?
Nerád by som sa staval do pozície, že voľby sú vyhrané. Do hlasovania je desať dní a všetko záleží na tom, či ľudia reálne do volebných miestností prídu. Áno, čísla Zuzany Čaputovej sú dobré a obrat by priniesla zrejme jedine nejaká veľká udalosť. Ale vyhrané nie je.
Pred piatimi rokmi ste šéfovali prezidentskej kampani Radoslava Procházku, dnes ste mali šancu ako člen predsedníctva Progresívneho Slovenska aspoň s odstupom vidieť prácu kampaňového tímu Zuzany Čaputovej. Dajú sa tieto voľby porovnávať?
Vidieť výrazný rozdiel v štruktúre kandidátov. Vtedy bol veľmi silným hráčom Robert Fico a v kampani boli traja pomerne vyrovnaní a silní opoziční kandidáti, Andrej Kiska, Radoslav Procházka a Milan Kňažko. Veľa sa zmenilo aj v spoločnosti: do parlamentu sa dostala fašistická strana, prišlo k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, výrazne vzrástla rola antisystému. Vytvoril sa akoby úplne nový blok, ktorý sa dokáže prezentovať vlastnou agendou a do veľkej miery uniesol diskurz politickej debaty.
V akom zmysle?
V kampani pred piatimi rokmi sa demokratickí kandidáti prakticky nemuseli zaoberať tým, čo prichádza z antisystémového prostredia. Nemali vlajkonosiča…
… možno s výnimkou Heleny Mezenskej, ktorej pomáhali ľudia z prostredia Slobodného vysielača, ale ukázala sa ako marginálna kandidátka…
… no pozrime sa, ako to odvtedy narástlo. V súčasnosti je otázka, ako naložiť s antisystémovým elementom, jedna z najväčších tém spoločenskej diskusie.
Kampaň pre Procházku ste robili v čase, keď ešte nemal za sebou kauzu s nahrávkou a zakladanie Siete. V tom čase bol – aspoň do istej miery – ešte predstaviteľom novej politiky. Mali so Zuzanou Čaputovou niečo spoločné?
Asi by som ich neporovnával. Radoslav Procházka bol poslanec, parlamentný politik s históriou v KDH. To je zásadný rozdiel oproti tomu, s čím do kampane prichádza Zuzana Čaputová. Okrem toho, situácia je dnes naozaj úplne iná. Je tu veľký dopyt po zmene v politickej kultúre a spôsobe robenia politiky. Vidno to aj v týchto voľbách, s dôvetkom, že to, čo si rôzni ľudia pod touto zmenou predstavujú, môže mať rôzne podoby. Pre niekoho je ňou Zuzana Čaputová, pre iných to bol Štefan Harabin. Našou výzvou je zadefinovať zmenu tak, aby nerozobrala systém na skrutky.
Posledné pripodobnenie k Procházkovej kampani: on aj Zuzana Čaputová boli na začiatku kampane skôr outsidermi. Čakali ste vy osobne vlani v máji, že by sa Zuzana Čaputová mohla dostať až do druhého kola?
Áno.
Nie je to tak, že to teraz všetci v strane hovoríte, ale reálne ste si v tom čase až takí istí neboli?
Samozrejme, že sme si boli vedomí rizika, že to nemusí vyjsť. Ale zdá sa mi, že to, ako sa kampaň Zuzany Čaputovej vyvíja, ide podľa očakávaní. Napríklad sa od začiatku rátalo, že jej najsilnejším momentom bude, keď ju ľudia budú vidieť bezprostredne, teda v debatách a na stretnutiach s verejnosťou. Najmä debaty hrajú v tejto kampani oveľa väčšiu úlohu. Kým pred piatimi rokmi boli stále rozhodujúce televízne debaty – a iných ani toľko nebolo –, dnes majú napríklad vďaka živému vysielaniu na Facebooku význam aj debaty spravodajských serverov. A je ich aj omnoho viac. Existuje oveľa viac možností pozrieť si kandidáta v interakcii s inými a Zuzanu to posunulo dopredu. A posledná vec: Zuzana sa na tento úrad jednoducho výborne hodí.
Nehrali ste jej kandidatúru na začiatku skôr na propagáciu strany?
Keby sme to hrali na propagáciu strany, vyzeralo by to inak.
Ako?
Oveľa viac by bolo v kampani prítomné stranícke logo…
… na bilbordoch ho mala…
… naozaj by to vyzeralo úplne inak. Ani na začiatku sme nestavali do popredia Progresívne Slovensko, a tak to aj zostalo.
Spomínam si na kampaň medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb spred piatich rokov. Robert Fico vtedy na Andreja Kisku útočil pre údajné úžerníctvo už pred prvým kolom, no pred druhým pridal aj scientológiu. Vy ste vtedy v rozhovore so mnou povedali, že toxická kampaň ho dobehne, a on napokon jasne prehral. Platí to aj o dnešku? Nemôže prísť podobná stratégia, akú mal Fico vtedy?
Maroš Šefčovič nie je Robert Fico. Neverím, že je to kandidát, ktorý by bol ochotný do niečoho takého ísť. Okrem toho, že Šefčovič nie je Fico, tak platí aj to, že „Smer 2019“ nie je „Smer 2014“. Strana má zásadné problémy sama so sebou.
Toxicitu do kampane nemusí vniesť len samotný kandidát.
Ono to celkom od seba oddeliť nejde. Neviem si predstaviť, že by vedeli urobiť silnú antikampaň tak, aby to oddelili od Maroša Šefčoviča. Aj keby to delegovali na poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje, alebo hocikoho iného, nie som si istý, či by to extra fungovalo. Keď sa rozhodli v roku 2014 vytiahnuť scientológiu, tak to aspoň vyskakovalo odvšadiaľ. Čokoľvek z toho, čo skúsili teraz, vypálilo veľmi rozpačito.
Nakoniec ani tá scientológia nezafungovala.
Nezafungovala.
Toxicitu môže ešte do kampane vniesť antisystémový tábor a dezinformačné médiá, ktoré mali v prvom kole svojich favoritov, a pred tým druhým zostali akoby opustené. Nemôžu ešte naskočiť do kampane?
Samozrejme, v každej kampani treba myslieť na to, čo zlé môže prísť. Ale nemá zmysel si písať zoznamy vecí, ktorých sa treba báť. Kampaň Zuzany Čaputovej je jasná, má odkaz, ktorý funguje aj na ľudí na Orave, aj na tých v Dunajskej Strede. Na to sa treba sústrediť. Čo príde z negatívneho internetu, treba riešiť až vtedy, keď to príde. Zatiaľ sa mi zdá, že volebný tím Zuzany Čaputovej sa s tým poratúva dobre a inovatívne.
Máte na mysli napríklad systematické zverejňovanie útočných statusov iných politikov na jej vlastnom facebookovom účte s odkazom, aby sa jej voliči nenechali rozdeliť?
Áno. Konfrontujú nepravdu priamo zoči-voči a ukazujú, že kandidátka nič nezatajuje a pred ničím sa neskrýva. Že má odvahu si tieto statusy dať na svoj vlastný profil, lebo ich považuje za očividné klamstvo. A ukazuje aj svoj štýl komunikácie, ktorý je v protiklade s tým, čo môžu vidieť inde.
Poznali ste Zuzanu Čaputovú aj v období pred jej vstupom do politiky?
Viac-menej sme sa spoznali až v strane. Takže sa poznáme taký rok a pol.
Ako beriete tie vyslovene osobné veci, napríklad upravenú fotku na webe Zem a vek?
Ako človek, ktorý na Slovensku v roku 2019 hovorí otvorene o liberálnych témach, som si za posledný čas odžil svoje. Máločo ma už prekvapí, a aj keď je to smutné, na podobné veci som už viac-menej zvyknutý. Dostal som sa do bodu, keď sa na tých najlepších kúskoch, čo prídu do e-mailu mne osobne, alebo čo chodia do strany, viem už skôr zabaviť.
Neviem, či je úplne dobre, že už človeka neprekvapí niečo, čo predviedol napríklad web Zem a vek.
Je to veľmi smutné, ale veľmi by som chcel, aby nastala zmena spoločenskej atmosféry a uvedomovali sme si, čo je OK komunikovať verejne, a čo nie. Andrejom Kiskom sa to už začalo, ale verím, že Zuzana bude nositeľkou zmeny v tejto oblasti. Dnes sme svedkami obrovskej diskusie v súvislosti s útokom na Novom Zélande, do akej miery môže súvisieť s rétorikou populistických strán, ktoré sa tam aj v Austrálii posilnili – takisto v súvislosti s migračnou krízou. O tomto potrebujeme hovoriť.
Ako ovplyvňujú voľby rozdiely medzi regiónmi?
Keď som videl mapu volebnej podpory Zuzany Čaputovej, napadlo mi, že rúca to, čo je možné a nemožné hovoriť v slovenskej politike, a k čomu to vedie. Mám na mysli poučky – ak poviete toto, nemáte šancu vyhrať na Orave, ak poviete toto, nezvolia vás na juhu. Doteraz si kampaňoví manažéri akoby stavali šachovnice z toho, ktoré regióny kandidátovi odídu a ktoré mu zostanú po tom, ako si svoju kampaň postaví. Zdá sa mi, že je to na jednej strane prejavom akejsi demografickej zmeny a na druhej strane aj potvrdenie faktu, že šikovný politik dokáže osloviť ľudí z rôznych regiónov. Neplatí, že „keď hovoríte zložito“, oslovíte Bratislavu, ale nemáte šancu na hornej Nitre. Delenie na jedno a druhé Slovensko je možné prekonať.
Rozumiem, ale predsa len, niekde bola Zuzana Čaputová silnejšia ako inde, rozdiely medzi regiónmi sú.
Samozrejme, na výsledku sa podieľa mnoho iných faktorov. Ale to, že je politik schopný vytvoriť si víťaznú podporu, ktorá kombinuje 50 percent v Dunajskej Strede a zároveň výhru na hornej Nitre, Orave a v Humennom, je zaujímavé. Treba len kreatívnejšie premýšľať nad tým, aký druh politiky vie ľudí osloviť. Je očividné, že keď sa vydarí ponuka, dokáže prekresliť zabehnuté limity.
Na druhej strane vidno, že periférie ako severovýchod, Kysuce a pás smerom od Gemera až po Spiš sú veľmi naklonené antisystémovým kandidátom – aj keď tu nevyhrali.
Ako študent Evanjelického gymnázia v Tisovci si o situácii v týchto regiónoch nerobím ilúzie, ale aj tu Zuzana vyhrala. Zaujímavejšia otázka je, kto skončil druhý. V mnohých týchto oblastiach nebol druhý Smer, skončil až na treťom mieste. A to je trend, ktorý nevidíme len u nás. Tak ako na Gemeri povedzme súperila Zuzana Čaputová s Marianom Kotlebom, tak v Nemecku vidno oblasti, kde tiež nejde o súboj tradičných strán CDU a SPD, ale o prvé priečky hrajú Zelení a AfD. Voličská podpora sa láme na identitárnych otázkach a najmä SPD, teda najstaršia sociálnodemokratická strana, končí v Nemecku štvrtá. To je otázka aj pre Smer. Prečo tam stráca pozície? Veď kto iný ako tradičná sociálnodemokratická strana by mal byť schopný riešiť problémy v regiónoch?
Zuzana Čaputová sa rozhodla pred druhým kolom vzdať funkcie podpredsedníčky Progresívneho Slovenska. Bol to nevyhnutný krok?
Bolo to jej rozhodnutie, ktoré absolútne rešpektujem. Všetci s tým viac-menej rátali, je to primerané tomu, kde sa v súčasnosti nachádza.
Je taký veľký rozdiel medzi členstvom (zo strany zatiaľ nevystupuje) a straníckou funkciou?
Rozdiel tam je. Ale myslím si, že bolo z jej strany férové nezapierať, že je členkou strany a má nejaké hodnoty, na druhej strane, v čase kampane aj tak ani nemala veľa priestoru a času na robotu, ktorá súvisí s výkonom podpredsedníckej funkcie. Takže je to teraz už skôr taká formálna bodka.
Hovoríte, že za jej kandidatúrou nebol zámer propagovať stranu. Kampaňou pre vás asi spravila veľa, nie?
To teraz nikto nedokáže odmerať a ani neotvárame konfety, ako sme to super vymysleli. Progresívne Slovensko začínalo pred rokom a pol od nuly. Každú jednu vec sme si museli odpracovať. Dôležitý bol pre nás každý jeden úspech, ktorý máme za sebou: či už to bol fakt, že sme stranu vôbec dali dokopy, že sme sa v prieskumoch dostali nad päť percent, alebo že sme uhrali dobrý výsledok v Bratislave v komunálnych voľbách. Pomoc dobrej kandidátke v prezidentských voľbách je ďalšou z týchto vecí. O dva mesiace sú európske voľby, máme dobrú koalíciu so stranou Spolu a chceme spraviť dobrý výsledok. Nemáme pocit, že ideme na hotové. Všetko musíme znova a znova potvrdiť.
Zuzana Čaputová je dnes bez pochýb vaša najpopulárnejšia politička. Ak by druhé kolo vyhrala, nebude vám chýbať?
Samozrejme, že áno. Ale myslím si, že sme strana, kde je líderstvo rozdelené medzi viacerých ľudí, nie sme stranou jedného muža ani jednej ženy.
Ako prezidentské voľby ovplyvnia celú domácu politickú scénu?
Ukážu, ako veľmi chcú ľudia zmenu štýlu politiky. A teraz mám na mysli nielen témy ako spravodlivosť, ale aj boj proti korupcii a vôbec pocit, aký v nich politika vyvoláva. Keď som sa chodil pozerať na Zuzanine mítingy, pôsobili na mňa upokojujúco. Najmä ak to porovnám s tým, čo je bežné v našej politike. Ak Zuzana vyhrá, potvrdí sa, že ľudia chcú pokojnejšiu, vecnejšiu politiku, a aj pre ľudí to bude signál, že si môžu viac veriť v rozhodnutí voliť lepších politikov. Ak niekto ako Zuzana Čaputová môže byť prezidentkou, ak niekto ako Matúš Vallo môže byť primátorom Bratislavy, alebo ak niekto ako Marek Hattas môže viesť Nitru, môžeme si viac veriť v tom, že zmena je možná aj na ďalších postoch.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
