Denník N

Džentlmen v Moskve

Hlavnou postavou Towlesovho románu je gróf Alexander Rostov, ktorý sa po revolúcii v roku 1917 vracia z Paríža do Moskvy v čase, keď celá ruská aristokracia mieri presne opačným smerom.

Možno máte tiež občas pocit, že sa na nič netešíte a zo života vám odplávali energia, radosť, vzrušenie a vášeň.

Nedávno som v knihe Amora Towlesa Džentlmen v Moskve objavil krásnu postavu mrzutého šéfkuchára vychýrenej reštaurácie Bojarskij. A veľmi ma potešilo, že sa konečne mám s kým identifikovať. Síce v románe takmer neprehovorí, ale predsa.

„Emile Žukovskij vstáva každé ráno plný najčernejšieho pesimizmu. Len čo vystrčí nos spod periny, zamračí sa na chladný, nemilosrdný svet. A keď čaká na preplnenú električku, hundre si popod nos, čo je to za život. Trocha ho uspokojí až príchod do kuchyne, čisté medené hrnce, aura netušených možností… Keď z chladničky vyberie jahňací bok a hodí ho na stôl, svet sa hneď rozjasní o pár lúmenov. O chvíľu počuť krájanie zeleniny, cítiť vôňu cesnaku, a keď mu o 5.25 doručia prvú objednávku, temnota celého dňa sa rozplynie a nahradí ju optimizmus…“

Emile pôsobí väčšinu dňa neuroticky a depresívne. Každý deň musí v kuchyni podať vrcholný výkon. A na druhý deň znova. A znova. Nemá príliš rád ľudí, respektíve chvíľami nemá rád vôbec nič.

Hlavnou postavou Towlesovho románu však nie je Emile, ale gróf Alexander Rostov, ktorý sa po revolúcii v roku 1917 vracia z Paríža do Moskvy v čase, keď celá ruská aristokracia mieri presne opačným smerom. Boľševici mu namiesto guľky do hlavy či vyhnanstva uložili miernejší trest. Domáce väzenie v moskovskom hoteli Metropol, ktorý si aj počas sovietskej vlády uchoval špičkovú úroveň.

Gróf Rostov nakoniec prežije v hotelovej zlatej klietke vyše tridsať rokov. Finančne je zabezpečený, takže mu okrem slobody takmer nič nechýba. Turbulentné historické udalosti dvadsiatych až päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia k nemu doliehajú prostredníctvom príbehov hotelových hostí a personálu.

Alexander Rostov je v časoch najbarbarskejšieho stalinizmu stelesnením kultúry Tolstého, Dostojevského a Čechova. Tak ako mrzutého a pesimistického šéfkuchára drží nad vodou jeho vášeň k zázrakom kulinárskeho umenia, základom existencie grófa Rostova je danosť správať sa za každých okolností ako dokonalý džentlmen. Hoci aj v pozícii čašníka v reštaurácii Bojarskij.

V jednej z vrcholných scén knihy pripravujú šéfkuchár Emilé, gróf Rostov a druhý čašník Andrej v noci po skončení pracovnej zmeny provensalskú rybiu polievku – bujabézu. Tri roky na ňu zháňali pätnásť potrebných prísad a v osudný deň sa ešte museli zbaviť hotelového donášača Biskupa.

„Gróf zavrel oči a sústredil sa na prvý hlt. Najprv zacítil vývar – jemný extrakt z rybích kostí, fenikla a rajčín so zemitou príchuťou Provensalska. Potom si vychutnal mäkké kúsky tresky a slanú húževnatosť mušlí. Žasol nad smelosťou španielskych pomarančov a krčmového absintu. Všetky chute sa prepojili pod taktovkou šafranu a preniesli ich do marseillského prístavu prekypujúceho námorníkmi, zlodejmi a madonami, slnkom a letom, jazykmi a životom. Počas nasledujúcich dvoch hodín zjedol každý člen triumvirátu tri misky bujabézy, vypil fľašu vína a otvorene sa rozhovoril o živote.“

Výnimočná noc s bujabézou, priateľmi a ich príbehmi trvá takmer do rána.

Často sa ma pýtajú, či ma čítanie stále baví. Úprimne povedané, neraz sa cítim ako Emile. Aspoň raz za rok preto bytostne potrebujem aspoň jedného Džentlmena v Moskve. Pomaly si vychutnať jednotlivé postavy a ich príbehy ako marseillskú bujabézu. Radosť, vášeň, potešenie, smiech a tých pätnásť ťažko zohnateľných prísad. Oživiť si čítaním vlastné spomienky, zážitky, želania, smiech a vieru v zázraky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie