Denník N

Chcel som vyjadriť, čo sa na Slovensku deje, hovorí o novej skladbe Martin Burlas

Martin Burlas v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Burlas v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najskôr patril k autorom, ktorí žijú vo vlastnom svete, robia si svoje a dianie v spoločnosti nepremietajú do tvorby. No realita bola silnejšia. V marci 2015 mala premiéru skladba Spam Symphony, kde zhudobnil rady čitateľkám ženských časopisov, vlani napísal skladbu Black Swan venovanú pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, teraz dokončil ďalšie väčšie dielo Paralelné fóbie. Spam Symphony spolu s Black Swan tento týždeň vychádzajú na albume, najnovšia skladba zaznie prvýkrát v piatok 22. marca v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. „Je nebezpečné rozprávať o hudbe, keď ju človek nedokáže počúvať, sú to len prázdne slová,“ tvrdí MARTIN BURLAS, ale napriek tomu sa náš rozhovor natiahol takmer na hodinu. Paralelné fóbie totiž považuje za jednu zo svojich dôležitejších skladieb.

Ako vznikla táto premiéra?

Dramaturg orchestra Slovenského rozhlasu Andrej Šuba sa dozvedel, že som dostal štipendium Fondu na podporu umenia, aby som napísal symfonickú skladbu. A navrhol to do plánu sezóny rozhlasového orchestra. Potom oslovili maďarského dirigenta Zsolta Nagya, ktorý keď videl, že som skladbu venoval skladateľovi Andrásovi Szőllősymu, pridal do programu aj jeho skladbu Transfigurazioni.

Prečo ste sa rozhodli nazvať skladbu práve Paralelné fóbie?

Chcel som vyjadriť to, čo sa u nás deje, istý tlak, ktorý na Slovensku každý cíti – že žije v niečom nenormálnom, že každý deň zbytočne vykladá energiu na zápas s niečím, čo by malo fungovať. A to už je takmer na všetkých úrovniach od politiky, školstva, zdravotníctva až po ekológiu a medziľudské vzťahy. Kamkoľvek sa pozriete, všade je zarobené na veľký „prúser“. Buď sa to už úplne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie