Ako je to s dobrovoľným vzdaním sa prezidentskej imunity
V prípade prezidenta imunita zaniká spolu so zánikom funkcie, ústava iný spôsob nepozná a ak ktokoľvek naznačuje, že predsa len existuje, tak to nie je pravda.
Autor je študentom posledného ročníka na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
Kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič počas utorňajšej tlačovej besedy vyhlásil niečo, čo zrejme vzbudilo pohoršenie alebo v lepšom prípade úsmev na tvárach mnohých právnikov. Dal „verejný záväzok“, že v prípade zvolenia sa vzdá imunity, ktorú prezidentovi Slovenskej republiky zaručuje ústava. Otázka však znie, či sa prezident vôbec môže svojej imunity vzdať.
Prezidentská imunita sa začala skloňovať najmä v posledných mesiacoch, a to v súvislosti s možným daňovým deliktom prezidenta Kisku, ktorého sa mal dopustiť počas kampane v prezidentských voľbách v roku 2014. Príbeh financovania prezidentskej kampane však teraz nechajme bokom. Z pohľadu imunity prezidenta republiky je podstatné to, že nech je podozrenie zo spáchania daňového trestného činu akokoľvek dôvodné, voči aktuálnemu prezidentovi môže byť trestné konanie začaté až po zániku jeho mandátu.
Imunitu prezidenta upravuje čl. 107 ústavy. Podľa neho možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Trestný čin vlastizrady je definovaný v Trestnom zákone ako konanie, ktorého sa dopustí občan tak, že v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, pričom tieto trestné činy sú tak isto vymedzené v Trestnom zákone. S vymedzením úmyselného porušenia ústavy je to komplikovanejšie, keďže takéto konanie Trestný zákon nedefinuje. V zásade môže ísť o akékoľvek porušenie ústavy, podstatné však je, že toto porušenie musí byť úmyselné.
Obžalobu na prezidenta môže podať len Národná rada, ak sa na tom uznesie hlasmi aspoň 90 poslancov. O obžalobe následne rozhoduje Ústavný súd (áno, ten, ktorý je dnes zásluhou politikárčenia počas poslednej voľby kandidátov na sudcov v podstate nefunkčný) a v prípade preukázania viny zbaví prezidenta jeho funkcie. Odsudzujúci rozsudok zároveň znamená, že táto osoba už nikdy nemôže opätovne kandidovať za prezidenta republiky.
Proti prezidentovi však počas výkonu jeho funkcie nie je možné viesť trestné konanie pre spáchanie iného trestného činu. Prekážka stíhania prezidenta však nie je trvalá – končí sa zánikom funkcie. Len čo teda konkrétna osoba prestane vykonávať funkciu prezidenta, stráca svoju trestnoprávnu imunitu a môže niesť trestnú zodpovednosť rovnako ako ktorýkoľvek občan.
Na čo je prezidentská imunita?
Imunita
