V 15 rôznych spoločnostiach skúmali, či viera v moralizujúcich bohov obmedzí podvádzanie ľudí
Skúmali aj ochotu podeliť sa o zdroje s inými, či už so súvercami, alebo s inovercami. Išlo o jeden z najväčších experimentálnych výskumov viery v bohov.
Kedysi žili ľudia v malých spoločenských skupinách, ktoré mali iba desiatky členov.
Ak sa niektorý z nich previnil proti skupinovým normám, vedeli ho ľahko odhaliť, keďže ľudia prichádzali do každodenného kontaktu a mohli sa navzájom kontrolovať.
Takéto mechanizmy vzájomnej kontroly však nefungujú, ak je spoločnosť priveľká.
V takom prípade hrozí, že sa ľudia budú navzájom podvádzať, ak ide len o anonymných cudzincov, ktorí spolu interagujú iba jednorazovo.
Na všetkých miestach vidia oči Pánove
Vedci sa domnievajú, že moralizujúci bohovia mohli byť jedným z faktorov, ktoré prispeli k rastu ľudských spoločností, lebo si dôverovali aj cudzí ľudia z odlišných (súvereckých) skupín.
Za týchto okolností fungovali moralizujúci bohovia ako „oči na nebesiach“, ktoré dovideli tam, kam nedosiahol náš vlastný zrak.
V Biblii sa napríklad píše „Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých“ a príbeh s bohom, ktorý svojím zrakom dohliada na správanie svojich „ovečiek“, poznáme aj z mnohých iných náboženstiev.
Moralizujúci bohovia teda dozerali na správanie cudzích ľudí, ktorí sa nedopúšťali prehreškov, ak sa báli trestu bytosti, ktorá ich správanie „monitoruje“ 24/7.
Moralizujúci a miestni bohovia
Uvedené zistenia vyplývajú zo štúdie, ktorú tento mesiac vydali religionisti Martin Lang, Eva Kundtová Klocová a ich početný tím kolegov v časopise Proceedings of the Royal Society B.
Obaja českí autori pôsobia v Laboratóriu pre experimentálny výskum náboženstva (LEVYNA) na Masarykovej univerzite v Brne, no v čase písania článku pôsobil Lang aj na Harvarde v laboratóriu antropológa Josepha Henricha.
Religionista Lang pre Denník N vysvetlil, že moralizujúci bohovia sú takí bohovia, ktorí sa zaujímajú o
