Dušan Mikušovič
Je volebná sobota a prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová prichádza do jednej z pezinských volebných miestností odovzdať svoj hlas. Zvedavá bola aj na to, ako sa jej bude dariť v rodnom meste. Priznáva, že podporou miestnych si úplne istá nebola. „Viem, že aj iní kandidáti majú svojich fanúšikov v tomto meste, som zvedavá, ako sa mi ich podarí osloviť.“
Nakoniec za rodáčku hlasovalo takmer 64 percent Pezinčanov. „Mohlo by to byť aj lepšie,“ komentoval výsledok po voľbách známy pezinský divadelník, publicista a autor slovníka pezinského nárečia Lajo Slimák.
„Ale máme tu aj rôznych maznákov, ktorí nie sú fanúšikovia Zuzany,“ dodal s narážkou na ďalšieho známeho obyvateľa mestečka pod Karpatmi, podpredsedu parlamentu Martina Glváča (Smer). Ako „Maznáka“ mala Glváča v telefóne uloženého Alena Zsuzsová, obvinená z vraždy Jána Kuciaka, ktorá robila volavku Marianovi Kočnerovi.
Pezinok hrá v živote kandidátky dôležitú úlohu. Denník N sa preto rozprával s viacerými miestnymi osobnosťami, Čaputovej kolegami či spolužiakmi, a pýtal sa ich, ako ju vnímali dávno predtým, než vstúpila do politiky.
Mesto Glváča či Lexu
Pezinok pozná rôzne odtiene slovenskej politiky, od tých sivých až po vyslovene čierne. Počas známej kauzy pezinskej skládky sa v ich meste objavil Marian Kočner. Glváča ako miestneho sme už spomenuli, penzión Rozálka s jazdeckým areálom tam má aj bývalý Mečiarov šéf tajnej služby Ivan Lexa.
„Pána Lexu som videla len jedinýkrát. Raz počas prechádzky vo vinohradoch som ho zbadala jazdiť na koni. Celkom ma to prekvapilo. Našťastie, nikdy som s ním nemusela prísť do kontaktu,“ hovorí Čaputová.
„Pokiaľ ide o pána Glváča, v čase prebiehajúcej kauzy so skládkou v Pezinku mi raz zavolal. Uisťoval ma, že chcú, aby sa celá vec vyriešila v prospech ľudí. Ďalší priebeh veci tomu, žiaľ, nenasvedčoval.“
Keď sa chceme pozrieť na príbeh Čaputovej pohľadom Pezinčanov, mali by sme mať tieto minulé a súčasné postavy slovenskej politiky na pamäti. Kým Slovensko napríklad na Lexu pomaly zabudlo, Pezinčania ho bežne stretávajú.
Mimochodom, v parlamentných voľbách v roku 2016 v Pezinku tesne vyhrala SaS, ktorú volilo 21,92 percenta ľudí. Smer bol druhý len s odstupom pár desatín (získal 21,29 percenta), čo naznačuje, že Ficova strana v Pezinku nie je najslabšia. Hoci kandidáta tejto strany Maroša Šefčoviča minulú sobotu volilo len niečo vyše 11 percent ľudí.
V pezinskej kaviarni
V kaviarni Mlsná Emma v centre Pezinka je dopoludnia počas pracovného týždňa rušno. Jej majiteľ Ivan Kočner sa obracia za kávovarom, tlačí čerstvo pomletú kávu do páky a nechá ju prekvapkávať horúcou vodou. Popritom hovoríme o Zuzane Čaputovej, pre ktorú vo svojej kaviarni zbieral podpisy pod jej prezidentskú kandidatúru.
Prekvapilo vás jeho priezvisko? Majiteľ Mlsnej Emmy vraví, že pri prvom stretnutí zaskočilo aj Čaputovú. Ivan Kočner je bratom Mariana Kočnera, obvineného z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka; s Kočnerom Čaputová bojovala v spore o pezinskú skládku.
Ivan už dlhé roky nie je s bratom v kontakte a nepodobajú sa ani ich životy. So Zuzanou Čaputovou sa zoznámil ako nespokojný obyvateľ obce Vištuk neďaleko Pezinka. Spolu so svojimi spoluobčanmi si nevedel rady so starostom, ktorý nekomunikoval s verejnosťou a netransparentne nakladal s obecným majetkom.
Čaputovú oslovili ako právničku zo združenia Via Iuris, aby im pomohla s referendom o starostovom odvolaní. Jej meno poznal z kampane proti skládke. „Prvý moment, keď sme sa predstavili, bol pomerne komický,“ spomína Ivan Kočner. No neskôr sa skamarátili. Právnička ľuďom z Vištuka pomáhala s tým, aby vypísanie referenda – mimochodom, jedného z mála úspešných v dejinách slovenskej samosprávy – prebehlo v súlade s právom.
Kočner vraví, že Čaputová okrem toho vo Vištuku upokojovala emócie. „Aj my sme boli trošku takí mladí rozhnevaní muži, takéto lokálne spory vyvolávajú vášne na jednej aj druhej strane. Ona nám vravela, že čím menej vášní, tým to bude lepšie. Naša spolupráca nebola len o ceste práva, ale aj o tom, ako byť slušný v komunikácii.“
Od referenda už uplynulo niekoľko rokov, Čaputová medzitým vstúpila do politiky. Ivan Kočner jej neváhal pomôcť v prezidentskej kampani. Okrem zbierania podpisov pre ňu nakrútil aj podporné video, v Mlsnej Emme sa občas stretával jej tím. „Veľmi som dúfal, že ľudí zaujme. Na začiatku som si hovoril, že aj keby sa nedostala do druhého kola, aspoň si konečne tohto človeka ľudia všimnú,“ hovorí majiteľ kaviarne, ktorý je vyštudovaný dokumentarista a v rokoch 2011 až 2012 bol v RTVS riaditeľom centra publicistiky.
„Keď môžem ako bežný volič porovnať prezidenta Kisku a Zuzanu Čaputovú, Zuzana mi príde ako ešte lepšia voľba. Práve preto, že pozná nášľapné míny, ktoré v spoločnosti sú. Tak, ako to zažila napríklad v našej dedine. Vo veľkej politike potrebujeme človeka, ktorý má skúsenosti z toho, ako funguje výkon moci v regiónoch.“
Video: Podpora Ivana Kočnera pre Zuzanu Čaputovú
Bifľoška nebola, no učila sa dobre
V Mlsnej Emme o Zuzane Čaputovej rozpráva aj Juraj Illavský, ktorý s ňou chodil už do škôlky na pezinskom sídlisku Za hradbami.
„V tom čase som ju vnímal najmä ako najlepšiu kamarátku mojej škôlkarskej lásky, no neskôr sa naše cesty skrížili opäť. Stali sme sa spolužiakmi na gymnáziu,“ rozpráva. Patrila k dobrým žiakom; hoci nebola bifľoškou, učenie jej podľa neho išlo ľahko.
„Na gymnáziu som bol tak trochu outsider, chodil som do prírody pozorovať zver, čo mojim spolužiakom, ktorí v tom čase na výletoch skôr popíjali alkohol, prišlo, samozrejme, smiešne. Zuzanu to úprimne zaujímalo, nepridávala sa k tým, čo sa ostatným spolužiakom posmievali.“
Zuzana Čaputová ako škôlkarka
Čaputovej trieda na gymnáziu patrila k tým divokejším, no Zuzana bola skôr „tá slušná“, spomína aj jej ruštinárka Magdaléna Steinerová. „Nikdy som ju nenachytala nepripravenú, ani na poradách som nepočula, že by ju niekto spomínal v súvislosti s nejakou čertovinou.“
Na gymnáziu zastihol prezidentskú kandidátku aj november 1989. „To nás ako triedu dosť zomklo,“ spomína Čaputovej spolužiak Juraj Illavský. „Riaditeľkou gymnázia bola v tom čase pani, ktorá bola takým prototypom boľševickej súdružky. Napriek tomu sme chodievali na demonštrácie do Bratislavy, aj keď nám ešte asi hrozil vyhadzov.“
Tesne po páde režimu, v roku 1991, Čaputová odišla študovať právo do Bratislavy. Popritom praxovala na pezinskom mestskom úrade, kde spolu s niekoľkými ďalšími Pezinčanmi vrátane Illavského rozbehla program pre sociálne slabé rodiny.
Deti, z ktorých mnohé pochádzali z rómskych rodín žijúcich na známej pezinskej ulici Glejovka, brávali na niekoľkodňové tábory v Kučišdorfskej doline, kde im organizovali program. Chodievali do prírody, opekali si.
„Deti boli neraz veľmi zanedbané. Nevedeli rozoznať pravú stranu od ľavej, keď sme ich poslali na WC, nikdy predtým nemali farbičky, vlastne nikdy neboli ďalej ako v okolí svojej ulice,“ spomína Illavský. „Dnes mnohých z nich stretávam, sú dospelí, často opäť zanedbaní, ale na tie chaty si pamätajú. A pár z nich vídam v meste, podarilo sa im zaradiť sa do života. Normálne pracujú, snažia sa, jedno dievča som napríklad stretol predávať zmrzlinu.“
Na mestskom úrade a v táboroch pre chudobné deti Čaputovú bližšie spoznal aj Michal Diviak, lezec, skialpinista, dnes lesný správca v Štiavnických vrchoch. Vraví, že s nápadom robiť tábory pre deti prišla Zuzana Čaputová s kamarátkou. „Celé to vymysleli, mali pocit, že veci netreba nechať len tak, ale že keď sa dá, treba pomáhať.“
Aj Michal opisuje mladú Zuzanu Čaputovú najmä ako dobré dievča, ktoré úprimne myslelo na iných. No každý človek má aj zlé vlastnosti. Tak aká bola jej? „Práve to, že byť dobrý môže byť v niektorých situáciách aj zlá vlastnosť,“ odpovedá Michal trochu tajomne.
Pezinská skládka a iné
Práca na mestskom úrade, projekty pre chudobné rodiny či basketbal, ktorý Zuzana Čaputová hrávala a v meste má veľkú tradíciu, mohli dostať mladú právničku do povedomia niektorých Pezinčanov. Ale naozaj známou sa stala až počas boja proti plánu vybudovať novú odpadovú jamu v susedstve starého smetiska, ktoré vzniklo zo starej tehliarskej jamy miestnych tehelní.
Čaputová vo svojej prezidentskej kampani spomínala príbeh pezinskej skládky toľkokrát, že z toho začali na internete vznikať vtipy. Námetom rôznych karikatúr sa stala najmä jej často opakovaná veta, že sa postavila proti arogancii mocných „ako v kauze pezinská skládka a iné“.
Len veľmi stručne, čo bolo podstatou kauzy: po voľbách v roku 2006 Pezinčanov nahneval zámer spoločnosti Ekologická skládka vybudovať novú skládku v susedstve starého smetiska. Hoci v roku 2002 mesto skládku v územnom pláne zakázalo a pezinský stavebný úrad ju nepovolil, nasledovalo odvolanie na krajský stavebný úrad, ktorý mal iný názor.
Šéfom úradu sa pritom v lete 2006 stal 26-ročný nominant Smeru Ján Man mladší, syn predsedu predstavenstva Ekologickej skládky Jána Mana staršieho a vtedajší vlastník veľkej časti pozemku, na ktorom mala skládka vzniknúť. To Pezinčanov vyburcovalo k demonštráciám, ktoré boli na pomery okresného mesta nevídané – na námestia chodili tisícky ľudí.
Hnevalo ich viac vecí: nielen, že by sa v Pezinku mala vybudovať skládka len stovky metrov od obydlí a v rozpore proti územnému plánu. Miestnych mobilizoval aj arogantný prístup majiteľov skládky, ktorého symbolom sa stalo verejné prerokovanie s občanmi naplánované na silvestrovské popoludnie.
Nasledoval niekoľkoročný boj aktivistov, počas ktorého sa vynoril aj Marian Kočner, ktorý vystupoval ako zástupca spoločnosti Westminster Brothers. Na túto firmu mala Ekologická skládka previesť práva na výstavbu skládky – aspoň sa tak firmy tvárili. Kočner niekoľko mesiacov balamutil úrady, až Manovci oznámili, že žiadne práva na zahraničnú firmu nepreviedli.
Keďže v kauze figurovali členovia Smeru (Man mladší bol členom pezinskej okresnej rady strany), lokálny problém získal politický rozmer. Vtedajší predseda vlády Robert Fico po jednej z veľkých demonštrácií, na ktorej vystúpil aj spevák Peter Cmorik, reagoval slovníkom, ktorý si potom opäť prevetral v roku 2018.
„Vláda sa zaoberala aj tým, ako je možné, že takýmto širokým spôsobom bola kauza skládky v Pezinku medializovaná,“ vyhlasoval v roku 2008.
„Vláda sa zaoberala aj tým, ako spontánne vznikali niektoré protestné zhromaždenia, ako sa zrazu len tak, z ničoho nič, zjavil spevák, ktorý si bežne účtuje stotisíc, dvestotisíc korún za vystúpenia. Budeme preverovať celý priebeh tejto kauzy aj z hľadiska toho, kto mal záujem a z akých dôvodov útočiť na vládu Slovenskej republiky.“
Najvyšší súd nakoniec v roku 2013 povolenie na výstavbu skládky zrušil.
Skládka naspäť v kampani
Pár týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb sa o desať rokov starú kauzu začali zaujímať aj dezinformačné weby. „Ako to v skutočnosti bolo s pezinskou skládkou?“ pýtal sa web Tribúna ľudu. „Zneužila Čaputová občiansku iniciatívu v prospech záujmov svojho otca?“ dopĺňala Infovojna.sk.
Na Facebooku sa začal šíriť príbeh, ktorý by sa dal v stručnosti opísať takto: Čaputová sa ako aktivistka pred rokmi postavila proti skládke nie preto, že mala vzniknúť pár stoviek metrov od obydlí, alebo že povolenie na výstavbu vydal úrad vedený synom majiteľa novej skládky, ale preto, lebo novú skládku nebudovala firma, v ktorej kedysi pôsobil jej otec.
Čaputová takto vykreslené texty odmietla, už preto, že jej otec pôsobil v dozornej rade firmy odvážajúcej odpad (a neprevádzkujúcej žiadnu skládku) päť rokov predtým, ako celá kauza prepukla.
Okrem toho, články, ktoré sa počas kampane vynorili, opierali svoje tvrdenia (alebo ho rovno linkovali) o roky starý webový text majiteľa skládky Jána Mana, proti ktorému sa Čaputová a ďalší aktivisti postavili. Jeho meno ste však už v týchto článkoch zväčša nenašli.
Man šíril svoj text po Pezinku aj v letákovej forme ešte v čase, keď kauza vrcholila. Už vtedy naň reagovala Zuzana Čaputová, ale aj ďalšia z tvárí kampane proti skládke, Jaroslav Pavlovič. Pracovali spolu v 90. rokoch na pezinskom mestskom úrade, hoci Pavlovič registroval Čaputovú už skôr.
„Moja manželka robila asistentku trénera dievčenského basketbalového družstva, v ktorom Zuzana hrala basketbal,“ spomína Pavlovič. „Okrem toho môj svokor hral za Pezinok basketbal do svojej päťdesiatky, bol správca starej haly a nestor pezinského basketbalu. Môj syn hrával basketbal a svokrovci bývali v správcovskom byte pri starej basketbalovej hale, v ktorej dievčatá trénovali. Preto som strávil veľa času v hale aj ja a poznal som aj všetky dievčatá z družstva.“
Pavlovič hovorí, že Man svojím textom, ktorý po rokoch prebrali dezinformačné weby, šíril nezmysly. Čaputovej otec bol len členom dozornej rady firmy, ktorá v Pezinku odvážala odpad, nebol jej konateľom. Aj keď majiteľ Ekologickej skládky naznačoval, že táto firma mohla v budúcnosti prevádzkovať aj skládky v areáli starej tehelne, nikdy na ničom nebola dohodnutá a nemala na tento účel uzatvorenú zmluvu.
Man však svoj text postavil najmä na tom, že pezinská samospráva zmenila svoj pohľad na vybudovanie novej skládky po odchode Čaputovej otca z dozornej rady firmy na odvoz odpadu. Ako vysvetľuje Pavlovič, samosprávu skôr rozhýbal nelegálne navážaný odpad na starú skládku.
„Pohľad samosprávy na využitie jám, ktoré zostali po ťažbe tehliarskej hliny, sa vyvíjal desiatky rokov, “ hovorí Pavlovič. „Zákaz využitia novej jamy na skládku odpadov v územnom pláne v roku 2002 vyhlásila pezinská samospráva preto, lebo od prevádzkovania skládky odpadov v starej jame sa spustilo doslova divoké zavážanie skládky rôznymi, aj nebezpečnými odpadmi v obrovských objemoch, na ktoré tehelne získali niekoľko súhlasov od štátnych orgánov vydaných v rozpore so zákonmi.“
Pezinčania podľa Pavloviča nemali žiadne garancie, že pri povoľovaní skládky v novej jame sa štát nebude správať rovnako klientelisticky a mafiánsky ako pri starej jame. „Preto sme skládku v novej jame zakázali. História ukázala, že štát sa rovnako klientelisticky a mafiánsky následne správal aj pri povoľovaní novej jamy. Ochranu zákonov sme museli presadzovať až v Luxemburgu.“
Kto je za Čaputovú a kto nie
Motív boja proti Marianovi Kočnerovi, ktorý mal svojou čudnou epizódou v celej kauze zrejme v prvom rade zastrašiť aktivistov, využila Zuzana Čaputová aj vo svojej kampani. Nakrútila video, kde ju herec predstavujúci Kočnera presviedča, aby odpor vzdala.
Video: Volebný spot Zuzany Čaputovej
Nie je to trochu prehnaný obraz? Naozaj čelila Zuzana Čaputová priamo Kočnerovi, alebo tento duel pre potreby kampane v jej tíme trochu nafúkli? Pezinčan Lajo Slimák, ktorý sa v iniciatíve Skládka nepatrí do mesta angažoval, hovorí, že Čaputová vtedy išla s kožou na trh.
„Ja som Kočnera poznal ešte zo starých čias, z 90. rokov,“ hovorí Slimák. Ako vysvetľuje, chodil totiž za kamarátom, ktorého rodičia mali dom na Kolibe, kde sa s Kočnerovými praktikami stretli medzi prvými. „Keď sa objavil pri pezinskej skládke, už som vedel, čo je to za súdruha. Bolo nám jasné, že jeho úlohou je celý problém ešte viac znejasniť, zaťahať za nitky a dosiahnuť povolenie. Zuzana sa s ním musela stretávať – a povedzme si, ktorý z právnikov by si lajsol to, čo ona?“
Gymnaziálna profesorka Magdaléna Steinerová vraví, že Čaputová v meste počas protestov proti skládke strhla veľa ľudí.
„V Pezinku sa v tom čase o inom ani nehovorilo,“ rozpráva profesorka ruštiny a slovenčiny s tým, že súčasná prezidentská kandidátka patrila k najvýraznejším tváram protestov. „Možno som si ju všímala ako svoju žiačku, no veľmi ma prekvapilo, že sa vrhla do boja s takými žralokmi.“
Hodí sa však aj na veľkú politiku? „Raz musí prísť do toho prostredia niekto iný,“ hovorí Steinerová. „No keď vidím napríklad pani Radičovú, ktorá – prepáčte za výraz – nebola žiadna puťka, a aj tak s ňou zamietli, bojím sa, aby sa to nestalo aj Zuzane. Pre mňa by to bolo veľké sklamanie a bojím sa, že sa niečo také môže stať.“
Pezinčania, s ktorými sa stretol Denník N, patrili zväčša k voličom Zuzany Čaputovej. Našli sa aj ľudia, ktorým ich rodáčka nesedí a nevolia ju, niektorí ju dokonca poznali aj osobne; no hovoriť, v čom majú s Čaputovou problém, veľmi nechceli. Niektorí odkázali, že aj keď nie je ich favoritkou, nechcú jej v kampani poškodiť.
Nie každý z Pezinka je z predstavy, že Čaputová môže byť prezidentkou, nadšený, potvrdzuje aj Magdaléna Steinerová. „Pezinok je vo svojom jadre malomesto,“ vysvetľuje.
„Strapákovci (rodné priezvisko Zuzany Čaputovej – pozn. red.) sú Staropezinčania. Medzi starými pezinskými rodinami sú všelijaké animozity, ktoré neraz pochádzajú z toho, že ‚dedkova krava sa pásla na našej lúke‘. Skrátka, ide o také bežné lokálne veci. Okrem toho, ďalší ľudia ju určite nevolili aj preto, že v Pezinku bol vždy pomerne silný Smer a mnohým jednoducho nesedí jej politické presvedčenie.“
Mnohí z Pezinčanov nečakali, že by sa ich rodáčka mohla uchádzať o prezidentský post. „Bol som prekvapený, nepopieram,“ hovorí Lajo Slimák. „Ale nakoniec som to bral pozitívne. Aj som ju, samozrejme, volil.“
Aj lesníka Michala Diviaka, Čaputovej známeho z mladosti, jej kandidatúra prekvapila. „Ja politiku považujem za strašne odpornú vec,“ vraví.
„Nevedel som si predstaviť, že sa Zuzana do niečoho takéhoto pustí. Viem, že ona dokáže bojovať za dobrú vec, a myslím si, že to robí úprimne, nie pre marketing či svoju kariéru. Ale politiku považujem za také zlo, že mi to k nej nesedí. Nie je problém v nej, ale v politike.“
Čo spraví so Zuzanou Čaputovou politika, už je pre Pezinčanov téma. Vrátane toho, ako zvládne ataky či kritiku, ktorej čelí dnes a bude aj do budúcna.
Jej spolužiak Juraj Illavský ako praktizujúci veriaci ťažko niesol slová arcibiskupa Oroscha na Čaputovej adresu. „Vnímam to veľmi smutne, rovnako ako hru na to, kto je lepším kresťanom,“ vraví Illavský, ktorý s Čaputovou chodieval aj na duchovné stretnutia.
„Je to rovnako absurdné, ako keby sa ľudia začali pretekať v tom, kto je schopný mať viac rád. To sú predsa hlboko intímne veci. Viacerým priateľom som povedal, že keby sa so Zuzanou rozprávali na duchovné témy, asi by dospeli k tomu, že jej konzistentnosťou sa môžu inšpirovať aj mnohí kresťania.“
V jej víťazstvo vraj veril už aj na Silvestra. „S jedným známym sme sa zhovárali o tom, prečo sa opozícii nedarí uspieť, a on mi vravel, že jej chýbajú lídri. Na to som mu povedal, že zo Zuzany by raz taký líder pokojne mohol byť, najmä ak by ukázala svoje schopnosti v debatách. Príliš mi nedôveroval, no možno, že som predsa len mal pravdu.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
