Voľte si v Bratislave Čaputovú, ja z princípu ženu voliť nebudem (reportáž)
Prešli sme veľké územie na severovýchode od Medzilaboriec po Lendak a pýtali sme sa tých, čo volili v prvom kole Harabina alebo Kotlebu, či a ako budú voliť v druhom kole.
Bodružal je dedinka v okrese Svidník, ktorú preslávil drevený gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša zapísaný do zoznamu UNESCO. Žije tu päťdesiat oprávnených voličov.
V tomto kontexte údaj, že 65 percent z nich v prvom kole volilo Štefana Harabina, neznie až tak desivo (alebo úctyhodne, vyberte si).
Koho iného ako Harabina?
Nájsť tu v pracovný deň dopoludnia čo len jedného z voličov je náročná misia. Pustý Bodružal pripomína pohľadnicu, nič sa nehýbe. Iba na severnom konci, pred bytovkou, kde majú rómski obyvatelia na dvore zopár rozobratých škodoviek, postáva za kovanou bránou rodinného domu starší muž. Na prišelca s bratislavskou „ešpézetkou“ zazerá. On nie je Róm. Pes zúrivo šteká, pochopiteľne.
„Starosta? Ten pošiel do lesnej chaty dačo robiť, neznam,“ pribehne jeho pani a ukáže na lesnú cestu. Obaja sú ako členovia okrskových volebných komisií dobre informovaní. O všetkom. Muž, ktorý sa nepredstaví, o čosi viac. Má prax. Pochváli sa, že pred rokom 1989 pracoval v ZNB. Pre mladších: za socializmu bol policajtom.
„Prečo Harabin? A koho iného z tých štyroch sme mali voliť?“ kladie si sám ten typ otázok, ktoré sú s ohľadom na hnev, aký obsahujú, aj odpoveďami. Tými štyrmi myslí
