Denník N

Tomáš Forró: Smutné ženy kyjevské

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Reportér Tomáš Forró napísal realistickú poviedku na motívy svojej knihy o Ukrajine – Donbas: Svadobný apartmán v hoteli Vojna, ktorá vyjde v apríli 2019.

Poviedka vznikla na motívy knihy o Ukrajine – Donbas: Svadobný apartmán v hoteli Vojnaktorá vyjde v apríli 2019. Podporiť jej vydanie môžete na Startlabe a získate ju tak medzi prvými.

Xeňa

Niektorí ľudia v živote veľakrát spadnú na dno a aj tak sa vždy dokážu pozviechať a vzlietnuť, no Xeňa to má naopak: už veľakrát sa pozviechala a vzlietla, a aj tak vždy znovu spadne do žumpy. Každý návrat na Ukrajinu je ďalším dôkazom jej porážky. Zakaždým tu má čoraz menej ľudí, ktorým na nej záleží, menej peňazí a nápadov, čo bude ďalej. Ale tak zle ako teraz ešte nebolo. O dve hodiny jej lietadlo pristáva pri Kyjeve a ona bude mať ledva dnes večer kde spať.

***

Xeňa má 25 rokov, 5-ročnú dcérku a celoživotné úspory vo výške šesťdesiat dolárov. Otca jej dieťaťa vzal čert dva roky po narodení; ani sa len nesnažil skrývať, že ju podvádza. Ju, Xeňu, vraj šukal z ľútosti, prezradil pred odchodom. Ledva si pamätá, ako po pôrode dokončila vysokú školu. Hneď potom začala zarábať. Na čosi ako alimenty môže na Ukrajine rovno zabudnúť. Zákon existuje len na papieri.

Xeňa pracuje rok ako personalistka, vo veľkej kyjevskej firme s malými platmi. Má však plán: nezostarnúť na Ukrajine, s jej hladovými zárobkami a lenivými chlapmi. A tak okamžite po zrušení vízovej povinnosti s Európskou úniou si odstojí rad na biometrický cestovný pas. Vtedy, v polovici roka 2017, spávali žiadatelia pred úradom aj niekoľko dní.

O pár týždňov ju už pracovná agentúra posiela do Poľska, kde cez deň pracuje pri pokladni v supermarkete. V noci umýva v ďalšej robote dlážky. Cestu, stravu a ubytovanie jej automaticky strhávajú z platu. Býva sa v hrdzavejúcich pavilónoch z unimobuniek, v každej po šesť ľudí, jedávajú vo vývarovni a do práce ich rozvážajú minibusom z agentúry.
Za osem mesiacov hrdlačenia na predmestí Krakova sa napokon nedostane ani len do jeho historického centra. Svoju dcérku vídava nanajvýš raz za týždeň na obrazovke laptopu, keď jej stará mama žijúca na ukrajinskom vidieku poprosí susedov s internetom.

Xeňa za ten čas zostarne o päť rokov a podarí sa jej našetriť takmer dvetisíc eur.

Pri návrate si sľubuje, že už nikdy neopustí svoje dieťa, aj keby mala na Ukrajine trieť biedu. Potom príde domov, starej mame zaplatí z vďačnosti novú kúpeľňu, malej obrázkové knižky, zopár hračiek a značkové čižmičky na zimu. O tri mesiace už opúšťa Ukrajinu znova: z peňazí jej nezostalo takmer nič.

***

Už-už sa zdalo, že tentoraz to vyjde. Renomovaná agentúra s pobočkami na celom svete hľadá učiteľov angličtiny do súkromných škôl v rôznych krajinách. Xeňa si verí – na výške mala z jazykov dobré známky a v agentúre stačí vyplniť formulár a zadať jazykovú úroveň, na akú sa cítite. Test nie je žiaden.

Turecké mestečko je na rozdiel od Ukrajiny slnečné, teplé a rastú tu mandarínky. Nečudo, že počas prvých pár týždňov ju ovládne eufória – všetci sa tu na ňu usmievajú, učiteľky v súkromnej základnej škole sú zo všetkých kútov sveta a hovoria po anglicky ešte horšie, ako ona sama. Žiakom i rodičom je našťastie úplne jedno, či sa ich deti niečo naučia – dôležité sú dobré známky. Xeňa si dokonca nachádza priateľa.

Jedinou nevýhodou je, že kvôli papierovačkám zatiaľ nedostáva výplatu. Byrokracia sa v Turecku zdá byť ešte horšia ako doma.

Svoje prvé peniaze uvidí po troch mesiacoch. Dovtedy musí opäť žiť z pôžičiek od kyjevských známych. Keď nakoniec dostane zaplatené, ukazuje sa, že sú to len dve tretiny platu sľúbeného na začiatku. Vraj zle pochopila, ako si agentúra účtuje za svoje služby. Nakoniec by však prežila aj to. Ešte aj keď sa dozvie, že jej turecký priateľ má v susednom meste manželku a tá čaká druhé dieťa, len pokrčí plecami a uprostred noci ho vyhodí zo svojej prenajatej izby.

Po piatich mesiacoch sa jej však vracia ťažká astma. Vďaka tomu Xeňa zisťuje, že agentúra jej neplatí ani len povinnú zdravotnú poistku. Zo svojho si môže dovoliť presne dve vyšetrenia a zopár liekov; ďalšie by ju zruinovali.
Xeňa vie, že občianka štátu, ako je Ukrajina, nemá v krajine ako Turecko šancu vybaviť nič. Jej slovenským a rumunským kolegyniam z Únie platia od začiatku plné výplaty, načas a, samozrejme, so zdravotným poistením. Keď sa ona pokúsila sťažovať agentúre či na úradoch, väčšinou tam nikto ani len nebral telefón.

***

Posledné dva týždne horúčkovito hľadá prácu v Turecku, na Ukrajine, v Únii či kdekoľvek inde. Ak sa vráti domov bez ďalšej práce a perspektívy, peniaze zarobené na súkromnú školu pre svoju dcéru bude musieť míňať na každodenné živobytie. Táto predstava ju privádza do zúfalstva. A práve vtedy robíme najviac chýb.

Stránku jazykovej školy v Dubaji našla na akomsi webovom trhovisku. Posledné roky tam prúdia z Ukrajiny aj iných chudobných krajín tisíce námezdných otrokov, sestričiek a domácich gazdiniek; Xeňa má dôvod dúfať, že práve tu konečne nájde prácu a poriadny plat. A možno… možno tam raz presťahuje svoju dcérku i babičku, a všetci budú spolu žiť ďaleko od svojej studenej a smutnej vlasti.

Prihlášku posiela ešte z Turecka, spolu so zdravotnou prehliadkou, s dotazníkmi, s fotografiou a s tisíc šesťsto dolármi na víza a prednostné vybavenie.

Posledný e-mail, ktorý dostala z jazykovej školy, bol ten s číslom účtu. Odvtedy sa neozvali. Na ich telefónnych číslach nikto neberie a z facebookového profilu nedostáva žiadne odpovede, hoci sa tam pravidelne raz za niekoľko dní objavuje nový príspevok. Je na ňom trieda usmiatych detí v školských uniformách a informácia, že trvajú zápisy do nových tried, ako aj nábor učiteľov.

To bolo tri dni predtým, ako nastúpila do lietadla smer Kyjev so šesťdesiatimi dolármi.

***

Tých posledných pár hodín v stratosfére nad hladinou Čierneho mora rozmýšľa nad svojím doterajším krédom, že všetky pády ju urobia ešte silnejšou. V čom je vlastne silnejšia? Svoj jediný poklad nie je schopná ani uživiť – prišla o všetko, čo pre dcéru našetrila. Nebude mať za čo zaplatiť ani jej školskú jedáleň od budúceho roka.

Úplne poslednú lekciu dostala tesne pred odchodom: ďalšia pracovná ponuka, ktorá jej mohla zmeniť život. Tentoraz z Anglicka, s prijateľným platom domácej učiteľky a opatrovateľky pre dvojicu zlatovlasých anjelikov a ich dobráckeho tatka so začínajúcim bruškom. Ubytovanie a strava zadarmo, zdravotné poistenie, príspevky na dôchodok a tak.

Skôr ako poslala prihlášku a ďalšie zápisné, na fóre oklamaných ukrajinských záujemkýň našla identické fotografie, aké od svojho nádejného

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie