Vojaci v parížskych uliciach počas protestov? Nič výnimočné
Macron sa rozhodol nasadiť armádu na demonštrácie žltých viest. Reaguje tak na vlnu násilia z minulého víkendu, keď protestujúci podpálili banku aj reštauráciu na Champs-Elysées.
Už sa z toho stal zvyk. Každú sobotu zaplnia ulice francúzskych miest tisíce prívržencov žltých viest. Každý týždeň demonštrujú a každý týždeň hlásia zranenia políciou.
Každý týždeň sa ozýva, že hnutie nespokojné s politikou prezidenta Emmaneula Macrona stráca na sile. Ale potom príde ďalší víkend a ďalšie protesty. Pretože hoci počet demonštrantov klesá, ich hnev vo francúzskej spoločnosti zostáva.
Zapálená banka aj reštaurácia
Minulotýždňový protest však poznačila veľká vlna násilia. V Paríži protestovalo okolo 10-tisíc ľudí, medzi ktorých sa zamiešala asi tisícka radikálov. Tí ničili budovy na bulvári Champs-Elysées, rozbíjali okná obchodov, zapálili banku a reštaurácie, vrátane známej Fouquet´s.
Útok na reštauráciu, ktorá tradične ponúka šampanské, kaviár aj foie gras (husacia pečienka), sa stala odkazom hnutia, ktoré volá po zmene. Kým v minulosti demonštrovali hlavne potomkovia prisťahovalcov v okrajových častiach, súčasných protestov v centre metropoly sa zúčastňujú rodení Francúzi, prevažne členovia nižšej strednej triedy, ktorí vyhlasujú, že bojujú hlavne proti elitárskej politike Macrona.
„Musíme sa dostať z tejto nočnej mory,“ povedala v reakcii na minulotýždňové protesty starostka Paríža Anne Hidalgová, ktorá požiadala vládu, aby zabránila opakovaniu takýchto násilností.
Macron následne zakázal demonštrácie na Champs-Élysées aj v meste Nice. Rovnako odvolal šéfa parížskej polície pre zmätok, ničenie a rabovanie v uliciach.
Posledná v poradí už 18. demonštrácia žltých viest navyše prišla v čase, keď prezident Macron ukončil celonárodnú debatu, ktorú spustil v reakcii na protesty. V nej sa Francúzi vyjadrovali k mnohým témam, vrátane migrácie aj ekológie.
Macronov plán obnoviť dôveru verejnosti sa však neskončil úspešne, keďže žlté vesty ohlásili ďalšie protesty.
Francúzska vláda sa však z predošlého víkendu poučila a rozhodla sa, že cez víkend nasadí do ulíc aj armádu.
Budú strieľať?
Vojaci majú pomôcť polícii udržať bezpečnosť, keďže voči nim útočia aj radikáli. Tí sú podľa ministra vnútra Christopha Castanera „extrémne násilní ľudia, ktorí sú tam len preto, aby ničili veci, bojovali“.
Okolo sedemtisíc vojakov má chrániť predovšetkým vládne budovy. Ide o členov armády, ktorí sú zároveň súčasťou protiteroristickej operácie Sentinelle spustenej v roku 2015 v reakcii na sériu útokov v Paríži.
Vojaci sa odvtedy pohybujú pred citlivými miestami, ako sú židovské centrá, populárne pamiatky alebo železničné stanice. V uliciach tak boli aj počas každej demonštrácie hnutia žltých viest. Nejde preto o nič výnimočné, upozorňuje francúzsky denník Le Monde, ktorý sa téme venuje už na titulnej strane stredajšieho vydania.
„Hoci sú takéto opatrenia pravidelne
