Denník N

Predstava o kresťanskom Slovensku je ilúzia. Náboženstvo už nie je posvätný baldachýn

Arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Foto - TASR
Arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Foto – TASR

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Ak sa v politickej kampani niekto spolieha na predstavu o kresťansko-konzervatívnom Slovensku a podľa toho utvára svoje očakávania, prípadne účelovo mení svoju rétoriku, s prekvapením zistí, že dnes to už nefunguje. Rovnako ako už nefungujú ani plamenné inkvizičné reči prednášané s mentalitou vlastnenia pravdy a morálnej nadradenosti.

Predstava o kresťanskom Slovensku sa udržiava prevažne ako politická alebo cirkevná rekvizita. Táto predstava sa odvoláva buď na minulosť („kresťanské korene“), alebo na deklarovanú konfesionálnu príslušnosť. Výsledkom sú ilúzie ponúkajúce účinný politický nástroj alebo akýsi wellness pobyt v kúpeli (pseudo)náboženských pocitov.

Po novembri 1989 nastúpil fenomén súvisiaci s „odkliatím“ predtým zakázaného a prenasledovaného: v slobodnej spoločnosti bol viditeľný príklon k pronáboženským náladám a deklarovanej religióznosti. Slovensko sa stalo štatisticky prevažne kresťanským. Deklarovať príslušnosť k cirkvi a kresťanstvu bolo v móde. Niekdajší homo sovieticus, ten niekdajší klient komunizmu, sa len presunul pred iný stánok.

Udržiavanie komunistického modelu financovania cirkví a neochota pristúpiť k finančnej odluke cirkví od štátu však naďalej udržiava nielen stav závislosti cirkví od štátu, ale aj stav masového deklarovania religióznosti. Lenže štatistiky o deklaratívnej príslušnosti hovoria len o kategórii „patriť“, teda o kvantite. Nič však nehovoria o kategóriách „veriť“ a „praktizovať“, teda o „kvalite“, o praktickej a žitej religióznosti. To, či je spoločnosť kresťanská, sa nemeria podľa deklarovanej príslušnosti, ale podľa prakticky žitého kresťanstva, t. j. podľa zastúpenia takzvaného jadra veriacich v spoločnosti.

Sociologické výskumy preto nutne pracujú s viacerými kategóriami. Napríklad Vladimír Krivý vo svojom výskume roku 1999 pracoval so všetkými tromi kategóriami (patriť, veriť, praktizovať), ktoré skúmal na základe presne stanovených znakov a ich relevantných náboženských prejavov.

Výskum ukázal, že reálny podiel veriacich ľudí, takzvaného „jadra“ veriacich v slovenskej spoločnosti je 38 percent. Tento fakt má omnoho väčšiu výpovednú hodnotu než deklarovaných takmer 83 percent pri sčítaní ľudu roku 2001, alebo 76 percent pri sčítaní roku 2011. S podobnými výsledkami prichádzajú aj ďalšie výskumy z uplynulých rokov.

Popri tom je slovenské kresťanstvo poznačené črtami rurálnej (vidieckej) religiozity s prevažujúcou folklórnosťou, povinnými manifestačnými prejavmi zbožnosti, tendenciami k exkluzívnosti, inštitucionalizmu a náboženskému nacionalizmu.

Stotožnenie morálky s jedným náboženstvom, kódu náboženstva a všeobecného kódu morálky viedlo v minulosti k pocitu vlastnenia pravdy a k nárokom všetkými prostriedkami presadzovať vlastnenú pravdu a takto zdôvodnenú morálku, pod hrozbou ťažkého hriechu a pekelných plameňov (neraz aj plameňov priamo na zemi) vyžadovať ich vyznávanie a trestať každé ich spochybnenie.

V modernej a demokratickej spoločnosti s pluralitou konceptov dobrého života je morálka zdôvodnená na antropologických základoch, nie náboženských. Moderná spoločnosť nemôže mať cirkevné kresťanstvo ako jediný legitimizačný rámec či nástroj, ako to bolo v dávnej minulosti. V modernej a demokratickej spoločnosti už cirkevné náboženstvo nie je tým posvätným baldachýnom (aby sme použili termín svetového sociológa Petra Ludwiga Begera), ktorý zastrešuje celú spoločnosť a realitu, ktorá má byť pre členov spoločnosti jediná platná.

Ak sa vrátime k výskumom slovenskej religióznosti, tie potvrdzujú, že predstava o kresťanskom Slovensku je iluzórna. Aj preto napríklad predvolebné účelové a marketingové kresťanstvo, kedysi v podaní Roberta Fica, dnes v podaní Maroša Šefčoviča, ktorý nepozná ani Desatoro, je vopred odsúdené na neúspech. V porovnaní napríklad s obdobím spred desiatich rokov  sú kontraproduktívne už aj plamenné reči o ťažkom hriechu tých, čo morálku, dobro a spravodlivosť, slobodu a demokraciu vidia v širšom kontexte. Nuž a práve takých ľudí potrebujeme na najdôležitejších pozíciách v štáte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prezidentské voľby 2019

Komentáre

Teraz najčítanejšie