Dvojaký meter – na ohavný čin Róma sme prísnejší ako na ohavný čin Neróma

V Dobšinej došlo k tragédii, keď v miestnej krčme zavraždil Róm Neróma, ktorý sa zastal čašníčky.

Ohavný čin kotlebovci zneužívajú, vytĺkajú z neho politický kapitál a vezú sa na vlne rasovej neznášanlivosti.

Niektorí ľudia sa na sociálnych sieťach sťažujú na dvojaký meter, že keď vraždí Róm, médiá mlčia.

Pritom vec sa má inak.

Keď v novembri minulého roka zavraždil v Kotešovej 24-ročný mladík dôchodkyňu, kotlebovci ani ich priaznivci si vraždu nevšimli. Dôvod? Nevraždil Róm.

Čiže tu máme dvojaké štandardy – na ohavný čin Róma sme prísnejší ako na ohavný čin člena majority.

Síce ide len o anekdotu, no existujú dôkazy na jej podporu.

Príbeh o poberaní sociálnych dávok

Pred pár rokmi robil experiment v tejto oblasti sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK a jeho tím.

Ľuďom dal prečítať text o rodičovi, ktorý pracuje načierno, a jeho rodine, ktorá poberá sociálnu pomoc od štátu.

Príbeh bol zhodný a líšil sa iba v mene rodiny, ktoré bolo buď stereotypne slovenské, maďarské alebo rómske.

Findor a jeho kolegovia zistili, že ak išlo o slovenskú rodinu, ľudia schvaľovali poberanie sociálnych dávok a vysvetľovali ho vonkajšími okolnosťami, napríklad nepriaznivou situáciou na trhu práce.

No ak išlo o Rómov, účastníci experimentu boli oveľa prísnejší a poberanie dávok zvaľovali na ich vnútorné vlastnosti, napríklad lenivosť.

Čiže ak bol bez práce Róm, bola to jeho vina, no ak bol bez práce člen majority, zodpovednosť sme preniesli na externé faktory.

Zhruba štvrť hodiny po skončení experimentu sa ľudia mali rozpomenúť na výšku dávok, ktorá sa spomínala v texte. Autori výskumu zistili, že ak išlo o rodinu so slovenským menom, ľudia ju značne znižovali zo skutočných 441 eur až o 200 eur, no keď išlo o Rómov, o 200 eur ju naopak zvyšovali.

Respondenti tak prejavili stereotypy, že Rómovia vyciciavajú štát, zatiaľ čo člen väčšiny nie.

Zamestnali by Róma?

O uplatňovaní dvojakého metra na Rómov a Nerómov urobil experiment Inštitút finančnej politiky. Autori rozposlali ľuďom rovnaké životopisy, ktoré sa líšili v jedinom ohľade a obsahovali buď typické rómske, alebo nerómske meno.

Ukázalo sa, že odpoveď na rovnaký životopis dostalo 69,4 percenta uchádzačov s nerómskym menom, no iba 37,1 percenta s rómskym menom.

Projekt Prijateľní.sk je určený na zmierňovanie stereotypov o Rómoch. Zdroj – YouTube

Dvojité štandardy sa uplatňujú aj v mnohých iných kontextoch – koncom minulého roka sme písali o štúdii, že ak bol masovým strelcom moslim, časť ľudí vinila náboženstvo, no pri kresťanovi vinili za spáchania ohavného činu skôr duševnú poruchu.

Vo výskume z roku 2012 mali zamestnávatelia ohodnotiť životopisy, ktoré sa líšili v jedinom ohľade – buď na nich bolo mužské, alebo ženské meno. Ukázalo sa, že hoci boli uchádzači o prácu rovnako kompetentní, ženám ponúkli v priemere o 4-tisíc dolárov nižší ročný plat ako mužom.

My a Oni

Ako v rubrike Veda opakovane píšeme, ľudská myseľ nie je zďaleka dokonalá. Fakty permanentne selektuje, ohýba či ignoruje, aby sedeli do stereotypnej predstavy o menšinách – rasových, sexuálnych, náboženských či iných (konfirmačné skreslenie).

Ľudia neustále delia svet na „my“ (múdri, úžasní a skvelí) a „oni“, ktorým prisudzujeme horšie vlastnosti (tribalizmus). Evoluční psychológovia vysvetľujú jav obyčajne tak, že naši pravekí predkovia žili vo veľmi nehostinnom prostredí a s inými kmeňmi bojovali o obmedzené zdroje. Keď boli vaši konkurenti šikovnejší, ulovili si zver a našli si prístrešie, hrozilo vám, že pôjdete spať hladní a vystavení predátorom. Za týchto okolností je pochopiteľné, že k nim naši pravekí predkovia prechovávali pomerne negatívne emócie.

Zdá sa, že takéto evolučné tlaky formovali myseľ našich predkov a my sme ju po nich do určitej miery zdedili.

Uvedený sklon deliť ľudí na „my“ a „oni“ je hlboko v nás, ako ukazuje aj tento klasický experiment z 50. rokov. 11- a 12-ročných chlapcov rozdelili v detskom tábore náhodne do dvoch skupín – štrkáčov a orlov. Vedci zistili, že trvalo iba niekoľko dní, aby sa z bývalých kamarátov stali otvorení nepriatelia – deti z konkurenčných skupín sa bili, urážali a došlo aj na večernú lúpež.

Ako autori experimentu prekonali vzájomnú nevraživosť detí? Dali im úlohu, ktorá vyžadovala spoluprácu. Ak ju chceli splniť, museli takpovediac ťahať za jeden povraz – rozdiely tak nehrali rolu, lebo ich prekonala potreba spojiť sa.