Denník N

Poslanci opäť začali s výberom ústavných sudcov. Nováčika ich otázky vyčerpali

Z vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. V justícii či na prokuratúre je už vypočutie kandidátov na vrcholné funkcie štandardom. Foto N - Tomáš Benedikovič.
Z vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. V justícii či na prokuratúre je už vypočutie kandidátov na vrcholné funkcie štandardom. Foto N – Tomáš Benedikovič.

V januári to bol Robert Fico, kto zatienil všetkých kandidátov. Tentoraz sa o to postaral bratislavský sudca Vlastimil Pavlikovský. Poslanci ho grilovali tak, že bol vyčerpaný odpovedať novinárom. Vyhol sa tak ďalším otázkam na Harabina a Kmotríka.

Ústavnoprávny výbor odobril všetkých 29 kandidátov na ústavných sudcov. Splnili podľa neho podmienky kandidatúry, hoci traja sa pred členmi výboru vôbec neukázali.

Pri dvoch by to až taký problém nebol – Pavol Malich a Marek Tomašovič sa totiž uchádzajú o post na Ústavnom súde opakovane. Tretím kandidátom, ktorý na výbor neprišiel, je „nováčik“ Stanislav Irsák. Svoju práceneschopnosť však riadne vydokladoval.

Problém s ich neúčasťou mal najmä zástupca prezidenta Stanislav Gaňa, ktorý považoval za „nefér“, ak sa niektorí uchádzači podrobili otázkam poslancov a niektorí nie. Trojica, ktorá neprišla, by mala zvážiť vzdanie sa kandidatúry. Gaňa napokon chcel, aby výbor prijal uznesenie, v ktorom upozorní na neúčasť niektorých a vyzve parlament, aby to zohľadnil pri voľbe.

Tento návrh neprešiel. Napokon Gaňa apeloval na poslancov, aby „si vybrali správne a predložili prezidentovi potrebný počet kandidátov, z ktorých bude môcť vymenovať sudcov tak, aby bol Ústavný súd funkčný“.

V Košiciach sú totiž už len štyria namiesto trinástich sudcov. Máme paralyzovaný Ústavný súd.

Prípad Fulcová

Výbor však nemal pri hlasovaní veľmi na výber, ako chýbajúcich kandidátov riešiť. Podobná situácia totiž vznikla už v januári, keď pre vážne zdravotné problémy neprišla sudkyňa Eva Fulcová. Poslanci ju vtedy odhlasovali. Museli teda toto rozhodnutie rešpektovať aj teraz.

Hoci poslanec Ondrej Dostál (za SaS) pripomenul, že síce Fulcovú odobrili, no napokon sa dostala do šestice kandidátov, na ktorých našla koalícia pôvodne zhodu. Ukázalo sa teda, že neúčasť na vypočutí nebola na prekážku pre zvolenie, hoci z dohody napokon nič nebolo. Zrušil ju predseda Smeru Robert Fico.

Ako to bude s dohodami tentoraz, je zatiaľ podľa poslancov predčasné hovoriť. Pripomínajú, že aj tak sa bude všetko riešiť na poslednú chvíľu. S voľbou by mali začať poslanci 3. apríla, teda po prezidentských voľbách.

Poslanci by mali zvoliť osemnásť kandidátov, z ktorých potom prezident vymenuje deväť ústavných sudcov.

Grilovanie do vyčerpania

Fico, vďaka ktorému padli vo februárovej voľbe akékoľvek dohody v rámci koalície, bol ústrednou témou predchádzajúceho výberu aj vypočúvania. Vtedy sa zdalo byť rokovanie ústavnoprávneho výboru nekonečné.

Trvalo tri dni a poslanci rokovali do neskorých večerných, v posledný deň až nočných hodín. Tentoraz to bolo svižnejšie. Síce niektorí kandidáti odpovedali rozvláčne, poslanci už dávali pozor na čas. Pridržiavali sa desaťminútového limitu na odpovede, ktorý im predseda výboru Róbert Madej (Smer) pripomínal.

Tentoraz to teda bolo ráznejšie, no nedá sa povedať, že by „grilovanie“ bolo menej náročné. Naopak, aj tentoraz dostávali kandidáti nepríjemné otázky. A to opakovane, až do „vyčerpania“.

Vedel by o tom hovoriť bratislavský krajský sudca Vlastimil Pavlikovský. „Prepáčte, som vyčerpaný,“ povedal pri odchode z výboru. Pred poslancami sa „zdržal“ viac ako hodinu, najdlhšie zo všetkých kandidátov.

Dohnala ho minulosť v tieni Harabina

Členov ústavnoprávneho výboru, najmä opozičných, zaujala jeho minulosť. Bol totiž vedúcim kancelárie ministra spravodlivosti Štefana Harabina, kam prišiel ako okresný sudca, no odchádzal z funkcie na krajský súd. Pavlikovský hovorí, že prešiel riadnym výberovým konaním.

Harabina a jeho éru, či to, čo urobil pre súdnictvo, nechcel hodnotiť. V súčasnosti to totiž považuje za „politickú otázku“ a on ako sudca sa k tomu nemôže vyjadrovať.

Tiež sa dištancoval od „nálepky“ Harabinov človek. Poslancov presviedčal, že ak bol jeho vedúcim kancelárie, tak nie ako nominant Harabina, ale nominant vlády, ktorá rozhodla na základe názorov ľudí z justície.

„Nikdy som sa tam nespreneveril ideám, ktoré som mal a mám ako sudca,“ dodal Pavlikovský s tým, že počas pôsobenia na ministerstve chcel zlepšiť podmienky súdnictva. „Správal som sa tak, že som vedel, že sa chcem do súdnictva vrátiť.“

Priznal sa ku Kmotríkovi

Nie je to však len Harabin, s ktorým sa meno tohto bratislavského sudcu spája. Rovnako musel vysvetľovať svoj vzťah k podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi. Nedávno bol aj na otvorení národného futbalového štadióna, pričom sa pohyboval vo VIP priestoroch.

„Pána Kmotríka poznám,“ reagoval na otázky Pavlikovský s tým, že je to o generáciu starší človek od neho. Nestretáva sa s ním vraj pravidelne. „Nepotrebujem žiadneho silného muža, aby sa ma ujal. Viem sa o seba postarať,“ dodal Pavlikovský.

Svoje kontakty vysvetľoval aj tým, že sa už stretol s mnohými. Aj s poslancom SaS Alojzom Baránikom, pretože stále pôsobí aj ako advokát. „Stretol som sa aj s pápežom Jánom Pavlom II. Je iné stretnúť sa a stretávať sa a kuť pikle,“ dodal sudca. S Kmotríkom vraj nikdy neriešil žiadne jeho súdne kauzy. 

Zároveň vylúčil, že ho na otvorenie Tehelného pola pozval Kmotrík. „Pozval ma kamarát, lístok som si nekúpil,“ odpovedal sudca. No odpovedi na otázku, či to nepovažuje za nenáležité, sa už vyhol. Jasné nebolo z jeho reakcie ani to, či sedel v takzvanom sky-boxe. „Prechádzal som štadiónom, bol som v rôznych priestoroch aj vo VIP priestore,“ dodal Pavlikovský.

Kandidát na post ústavného sudcu Vlastimil Pavlikovský. Foto – TASR

Rovnako vyhýbavé boli odpovede aj na kontakty s Kmotríkovým „človekom“ Arpádom Figurom. S ním súvisela ďalšia séria otázok, a to kauza sporu o poľovný revír. Podľa denníka SME mal v tejto kauze rozhodovať napriek tomu, že sa v ňom sporia členovia združenia, ktorého členom je aj on sám. Vylúčil ho až Najvyšší súd, hoci Pavlikovský tvrdí, že toto rozhodnutie sám podporoval.

Pred poslancami hovoril o tom, že sa stal terčom teroru.

Jadro ústavy a tajná či verejná voľba

Vystúpenie Pavlikovského sa vymykalo z rámca vypočutí ostatných kandidátov. Tí skôr vysvetľovali svoje postoje k zrušeným bezpečnostným previerkam sudcov, teda nálezu Ústavného súdu, ktorým vyslovil neústavnosť ústavného zákona. Väčšina kandidátov z rôznych dôvodov s týmto nálezom nesúhlasila.

Práve otázka tohto nálezu, ale aj k tomu, či má byť voľba kandidátov verejná alebo tajná, boli kľúčové pre toto vypočúvanie. Z odpovedí kandidátov vyplýva, že je im to vlastne jedno. Hlavne, aby niekoho zvolili. Ako to napokon dopadne v parlamente, však stále nie je isté.

Keďže väčšina z 29 kandidátov sa o zvolenie uchádzala už v predchádzajúcej voľbe, mali aspoň spestrenie pri vypočúvaní. No Rastislav Schlosár z ĽSNS sa rovnako ako v januári aj tentoraz pýtal na registrované partnerstvá homosexuálov, interrupcie či gender ideológiu.

Očkovanie aj sťahovanie na rozptýlenie

Radoslava Procházku sa však opýtal aj na povinné očkovanie detí a plánovaný návrh, aby nemohli nezaočkované deti chodiť do materskej školy. Schlosára zaujímalo, či to nenarazí na právo na vzdelanie, keďže predškoláci musia chodiť do škôlky povinne.

Procházka upozornil, že sa vyjadrí nepriamo, pretože je to téma, ktorá sa môže v budúcnosti dostať na Ústavný súd. Snažil sa ale voliť slová tak, aby z nich poslanec pochopil jeho názor. Schlosárovi povedal, že dve z jeho detí čaká v pondelok povinné očkovanie. „A ja tam s nimi pôjdem, pretože to považujem za svoju povinnosť. Je povinnosťou rodičov predchádzať šíreniu chorôb účasťou na očkovaní ich detí,“ dodal Procházka. S tým, že je očkovanie povinné, sa stotožňuje.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová naopak zvolila taktiku neodpovedania vôbec. Nechcela sa vyjadriť z dôvodu, že o tom môže rozhodovať ako budúca ústavná sudkyňa.

Očkovanie bolo teda otázkou, ktorá dokázala rozptýliť inak fádny priebeh vypočúvania. Zástupca prezidenta zase zaujal otázkou na predsedu Okresného súdu v Prievidzi Roberta Šorla, ako je pripravený na prípadné sťahovanie do Košíc.

Robert Šorl počas vypočúvania. Foto – TASR

Z jeho životopisu je totiž zrejmé, že v roku 2006 sa rozhodol ukončiť rozbehnutú kariéru advokáta a prejsť na súd. Mal pocit, že výkon funkcie sudcu v blízkosti rodiska bude lepšou zárukou jeho osobného napredovania a odborného rastu.

„Manželka moju kandidatúru podporuje a naše manželstvo túto prípadnú zmenu zvládne,“ ubezpečoval kandidát poslancov a zástupcov prezidenta. Počíta s „týždňovkami“, ale aj sťahovaním na opačný koniec republiky.

Súd bez sudcov

S výberom nových ústavných sudcov začali poslanci v období, keď je už súd v Košiciach mesiac nefunkčný. Ostali na ňom len štyria z deviatich sudcov. Aj aktuálna štatistika súdu dokazuje, že už teraz sa začala predlžovať dĺžka konania zo zhruba 6 mesiacov na vyše 9.

Samotní ústavní sudcovia preto otvorene hovoria, že im kolegovia chýbajú. Veria, že poslanci aj prezident pristúpia k výberu kandidátov tak, aby mohol byť Ústavný súd čo najskôr plne obsadený.

Či sa bude voliť tajne alebo verejne a či existuje zhoda na niektorých kandidátoch, zatiaľ koalícia ani opozícia nehovoria.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľba ústavných sudcov

Slovensko

Teraz najčítanejšie