Denník N

Slovensko je Klondike, povolenie ťažiť zlato stojí toľko ako stánok na vianočných trhoch

Filmárka Zuzana Piussi
Filmárka Zuzana Piussi

Ťažiari nám tvrdili, že prinášajú osvetu a civilizáciu do zapadnutej Kremnice. Ukazovali nádherné jamy na extrémne lyžovanie, kde postavia divadlo či kino, hovorí Zuzana Piussi, ktorej film Obliehanie mesta uvedie v pondelok Febiofest.

Čo urobil s Kremnicou dlhoročný zápas proti ťažbe zlata? Rozdelil či stmelil mesto?

Keď som do Kremnice pred siedmimi rokmi prišla, videla som masívny odpor voči ťažbe. Dvetisíc ľudí vstúpilo do združenia Kremnické vrchy. Jednotu občanov však firma Ortac začala rozleptávať. Do schránok dávala letáky, prispela dôchodcom na šachový klub…

Niektorí sa pýtali, čo je vlastne na ťažení zlé, veď Kremnica je staré banské mesto. Neuvedomujú si, že dnes sa ťaží povrchovo pomocou kyanidu. Rumunsko je príkladom, čo to spraví s krajinou. Nechcem tvrdiť, že sa ťažiť nesmie nikde, ale pri husto osídlenom historickom meste je to šialenosť. Veľa firiem ani nie sú ťažiari – sú to schránky, ktoré povolenia ďalej odpredávajú. Banský úrad nezisťuje, čo sú firmy zač.

Bude sa nakoniec v Kremnici ťažiť?

Sama som zvedavá. Nejde len o Kremnicu. Málo sa hovorí o novom surovinovom zákone, ktorý sa v tichosti pripravuje. Ak bude prijatý, ťažiari nebudú súhlas samospráv potrebovať.

Zatiaľ každý ťažiar súhlas samosprávy potrebuje. Aj vo vašom filme obec Lúčky ťažbu zakázala.

Zákaz ešte nemusí nič znamenať. Obec Lúčky zákaz schválila pred ôsmimi rokmi a stále ho musí potvrdzovať. Obyvatelia sú zúfalí.

Takže žiaden happyend.

To teda nie, je to nekonečný boj. Chystaný zákon o novej surovinovej politike hovorí, že ťažba uránu a zlata je strategická vec pre štát. Chystá sa oklieštiť právomoci samospráv. Nikto sa nebude pýtať ľudí, ktorí na tých miestach žijú.

Občania to pritom vnímajú dosť citlivo. Keď v roku 2013 Kotleba v Banskobystrickom kraji porazil Vladimíra Maňku za Smer, mohlo to byť aj preto, že Kotleba povedal, že je proti ťažbe. Maňka to neurobil, vždy sa iba vykrúcal. Po voľbách sa začalo biť na poplach proti fašistom, no málo sa hovorilo o tom, že ľudia mohli voliť Kotlebu aj preto, že sa báli o svoje domy. Nechceli fašistu. Chceli počuť jasné slovo proti ťažbe.

Prečo ho Smer nepovedal?

Župa alibisticky povedala, nech sa dohodnú dotknuté obce, ktoré nie sú jednotné. Samozrejme, neboli. Ak niekam napochodujú ťažiari a snažia sa starostov podplácať, tak sa dá len očakávať, že to bude komunitu rozdeľovať.

Mnoho ľudí nechápe, že štát ani obce z ťažby surovín nemajú nič. Sú naučení z komunizmu, že sa ťaží pre štát, teda je to výhodné pre všetkých. Lenže dnes ťažia len súkromné firmy, ktoré za povolenie platia štátu smiešne málo, asi toľko, koľko stojí prenájom stánku na vianočných trhoch. Zisk ide len im. Zákon sa vždy stavia na stranu ťažiarov a štátne orgány všade ťažbu povoľujú. Slovensko je ako Klondike.

Právnik Jozef Šuchta v dokumente hovorí, že jedným z dôvodov, prečo je Slovensko príťažlivé pre ťažiarov, je zastaraná legislatíva. Banský zákon sa tridsať rokov nemenil. Komu ten stav vyhovuje?

Banský zákon vznikol pred rokom 1989, nepočíta s tým, že by ťažil súkromník. Niekomu to vyhovovať musí, inak by sa dávno zmenil.

Kde všade sa smie ťažiť?

Vymenujem z množstva miest len niekoľko. Zlato je v Detve, oblasti Podpoľania, Dúbrave, Vígľaši, Očovej. S ťažbou uránu bojujú Košice a okolie, obce Slovenské Rudohorie, Slovenský Raj, Spišská Nová Ves či Novoveská Huta. Na severovýchode Slovenska, v obciach Smilno, Ruská Poruba, Oľka, Závada, je ropa. V strednej tokajskej oblasti sa plánovala ťažba perlitu.

Skutočne sa smie ťažiť vo vinárskej oblasti?

Áno. Francúzi by nikdy ani neuvažovali o ťažbe v Champagne – my si pokojne vyklčujeme vinohrady. Najhoršie je, že občan ani nebojuje s ťažiarmi, ale so štátom. Vo svojom voľnom čase behá po úradoch a snaží sa pochopiť, čo úradníci chránia.

Nemusia to byť hneď aktivisti. Stretli sme ľudí, ktorí majú radi prírodu a okolie. Ľudí, čo chodia radi do lesa, a keď sa dozvedia, že sa tam bude bagrovať, začnú sa pýtať, či ten vzácny druh mäsožravej rastlinky či salamandry škvrnitej bagrovanie prežije. A s úžasom počúvajú úrad životného prostredia, ktorý tvrdí, že tam tá salamandra oficiálne nežije, takže sa tam ťažiť smie.

Do komunít sa snažia votrieť ťažiari, robia drahé PR, pozývajú na guláš a snažia sa zatajiť, čo narobia s krajinou. Tvrdia, že prinesú pracovné miesta. Niektorí im na to skočia, iní neskočia; podstatné by však malo byť, čo urobia štátne orgány. A tie všetko povoľujú.

Alebo rozhodnutie závisí od samosprávy a ťažiari podplatia starostu, nech súhlas podpíše. Zachytili sme prípad, keď starosta o ťažbe rozhodol sám. Poslanci ho dali na súd, proces sa však naťahuje a medzitým sa ťaží. Zostáva zničená krajina a jamy po ťažbe, ktoré zákon prikazuje kultivovať, no často sa nijako nerekultivujú. Zanechávajú po sebe mesačnú krajinu.

Ako sa vám komunikovalo s ťažiarskymi firmami?

Vtipné bolo,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie