Denník N

Bude to rýchle, kruté a prudké: pred 20 rokmi sa začali nálety NATO na Juhosláviu

Demonštrácia v Belehrade proti bombardovaniu NATO pred 20 rokmi. Foto - TASR/AP
Demonštrácia v Belehrade proti bombardovaniu NATO pred 20 rokmi. Foto – TASR/AP

Máloktorá iná téma z novodobých európskych dejín dodnes vzbudzuje také vášne a polarizuje verejnú mienku. Obzvlášť na Slovensku. A pritom operácia Spojenecká sila mala svoje dobré dôvody.

Do poslednej chvíle mohol juhoslovanský prezident Slobodan Milošević hrozbu toho, o čom bol Západom jasne vopred informovaný, odvrátiť. Neurobil však potrebný krok – nestiahol svoje vojská z Kosova.

Naopak, vystupňoval brutálnu etnickú politiku voči etnickým Albáncom.

Referovali o nej nielen rešpektované mimovládne organizácie ako Human Rights Watch i International Crisis Group, ale aj OBSE či OSN. Podľa ich správ sa v lete 1998, teda viac ako pol roka pred náletmi, skrývalo najmä v kosovských lesoch pred vojakmi, policajtmi či hrdlorezmi z polovojenských jednotiek viac ako štvrť milióna Albáncov.

A potom sa to začalo

Dnes už nebohý legendárny americký diplomat a Clintonov vyjednávač Richard Holbrooke sa stretol s Miloševićom v Belehrade posledný raz 20. marca 1999.

„Bude to rýchle, bude to kruté, bude to prudké,“ povedal prezidentovi. Ten iba prikývol, že si je toho vedomý. „Uvidíme sa ešte?“ opýtal sa Holbrooka. „To závisí iba od vás, pán prezident,“ znela odpoveď.

V ten istý deň opúšťa Kosovo takzvaná Walkerova verifikačná misia OBSE, Belehrad opúšťajú diplomati, aj americkí. Niektorí kladivami rozbíjajú počítače, aby sa uistili, že sa nikto nedostane k dátam. Jedna z mála západných misií, ktorá tam ostáva aj počas nasledujúcich týždňov a mesiacov, je slovenská ambasáda. Aj vďaka nej sa udržiava obmedzená komunikácia s predstaviteľmi Miloševićovho režimu.

24. marca o siedmej večer sa začína letecká kampaň NATO. Bola krutá, nie však krátka. Trvala 78 dní.

Kosovskí utečenci za hranicou v Albánsku (1999). Foto – Andrej Bán

Kasárne v Prištine po náletoch NATO. Foto – Andrej Bán

Obeť vojny v Kosovskej Mitrovici (1999). Foto – Andrej Bán

Stovky lietadiel operujúcich zo základní v Taliansku, Nemecku či z lietadlových lodí (dokonca aj z americkej základne v Missouri vzdialenej tridsať hodín letu) podnikli 37-tisíc náletov na strategické ciele. Zasiahli nielen objekty juhoslovanskej armády a mosty, ale aj sídlo generálneho štábu v Belehrade či omylom čínsku ambasádu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Teraz najčítanejšie