Denník N

Krajne pravicový teror je skutočná hrozba

15. marca 2019 – Ľudia stoja pred mešitou v novozélandskom meste Christchurch. Foto – TASR/AP
15. marca 2019 – Ľudia stoja pred mešitou v novozélandskom meste Christchurch. Foto – TASR/AP

Západné vlády by propagátorom myšlienky nadradenosti bielej rasy mali konečne venovať toľko pozornosti, koľko si zaslúžia.

Smrteľné útoky v dvoch novozélandských mešitách by mali pritiahnuť našu pozornosť k zjavnému faktu, že teroristi s väzbami na krajnú pravicu nie sú o nič menej vražední ako islamistické skupiny, ktoré priťahujú oveľa väčšiu pozornosť médií i politikov.

Príliš nízky odhad krajnej pravice

Vlády západných krajín by sa nemali nechať zmiasť výpočtom novinových titulkov, ktoré sa stále viac zameriavajú na moslimských teroristov. Tak ako by mali brániť radikalizácii moslimských menšín, by malo byť ich prioritou aj sledovanie propagátorov myšlienky bielej nadradenosti. Toto totiž nie je len moment, keď by sme mali smútiť za päťdesiatimi obeťami z mesta Christchurch, ale je to tiež čas, keď by sme sa mali pozrieť na dáta a podľa nich tiež vedome upraviť našu politiku.

Islamistickí teroristi zabili medzi rokmi 2014 a 2016, teda v čase najväčšieho rozkvetu Islamského štátu, v západnej Európe a v Spojených štátoch stovky ľudí. To odviedlo našu pozornosť od krajne pravicových teroristov, ktorí však naďalej pokračovali v zabíjaní. Podľa Inštitútu pre ekonomiku a mier z austrálskeho Sydney zabili medzi rokmi 2013 a 2017 pri 113 útokoch 66 ľudí.

Lenže tento odhad austrálskeho think tanku je príliš nízky. Zahŕňa len výslovne politicky motivované útoky, pri ktorých ich páchatelia zverejnili aj svoje manifesty alebo ktorým predchádzali rasistické príspevky na sociálnych sieťach, ako to urobil napríklad nórsky zabijak Anders Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, alebo Dylann Roof, ktorý v roku 2015 zabil deviatich veriacich v černošskom kostole v juhokarolínskom Charlestone. Lenže okrem takýchto útočníkov existujú aj vrahovia, ktorí svoje presvedčenie nedali najavo tak jasne. V policajných štatistikách sa ich činy často miešajú s „bežnou“ násilnou kriminalitou či s psychickými problémami.

Islamistické útoky na ústupe

O širšiu definíciu sa pokúsila americká Anti-Defamation League (ADL), ktorá kladie väčší dôraz na spojenie vrahov s krajne pravicovými organizáciami než na ich jasne vyjadrené postoje. Podľa tejto skupiny boli krajne pravicoví extrémisti zodpovední za 70 percent zo 427 vrážd s extrémistickým pozadím, ktoré sa v Spojených štátoch odohrali za posledných desať rokov. Minulý rok mal každý z páchateľov 37 amerických vrážd spojených s extrémizmom väzby na minimálne jedno krajne pravicové hnutie, hoci sa podľa ADL jeden z nich nedávno ukázal ako podporovateľ islamistického terorizmu.

Dôležité je, že sa počet násilných incidentov krajnej pravice zvyšuje. Inštitút pre ekonomiku a mier vo svojom minuloročnom rebríčku globálneho terorizmu ukázal, že počet takýchto vrážd medzi rokmi 2014 a 2017 stúpol z troch na sedemnásť ročne.

Naopak, zdá sa, že islamom inšpirovaný terorizmus je na ústupe, čo zrejme súvisí s tým, ako zanikala myšlienka na vytvorenie kalifátu na Blízkom východe, a s tým, ako ideál čistého islamského štátu strácal príťažlivosť medzi moslimskými menšinami v západných štátoch. Podľa rebríčku globálnych útokov spoločnosti Jane’s Terrorism and Insurgency Center klesol počet úmrtí spojených s činnosťou Islamského štátu v roku 2018 o 51,5 percenta.

Nadproporčný záujem o moslimov

Krajná pravica nikdy nezabíjala v takom rozsahu ako Islamský štát, ale jej útoky vzrástli s tým, ako rástol strach propagátorov nadradenosti bielej rasy z moslimského prisťahovalectva a ako rástol pocit verejnosti, že terorizmus je synonymom islamizmu. Tomuto procesu napomohol fakt, že útokom spojeným s islamizmom sa dostáva nadproporčnej mediálnej pozornosti. Nedávna štúdia kriminologičky Erin Kearnsovej a jej kolegov z Alabamskej univerzity ukázala, že len osmina zo 136 teroristických činov,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie