Denník N

Ako to bolo s morom na území Slovenska pred miliónmi rokov

Určité horniny a fosílie svedčia o prítomnosti mora. Hovoria však málo o tom, kde sa more rozprestieralo. Na obrázku je lom pri obci Jarabina, z ktorého pochádza fosília amonita, dávno vyhynutého morského hlavonožca. Zdroj – Matúš Hyžný
Určité horniny a fosílie svedčia o prítomnosti mora. Hovoria však málo o tom, kde sa more rozprestieralo. Na obrázku je lom pri obci Jarabina, z ktorého pochádza fosília amonita, dávno vyhynutého morského hlavonožca. Zdroj – Matúš Hyžný

Povedať však, že Slovensko má za sebou búrlivú geologickú históriu, nie je celkom presné. Oveľa presnejšie je skonštatovať, že to, čo má za sebou pohnutú históriu, sú jednotlivé horninové celky, ktoré sa vplyvom zložitých tektonických procesov dostali do vzájomnej blízkosti a stretli sa na malom fliačiku zemského povrchu, ktorý neskôr dostal od ľudí názov Slovensko.

Autor je geológ a paleontológ, pôsobí na UK v Bratislave

Na Slovensku more nemáme, aspoň nie teraz. V dávnej geologickej minulosti sme tu však mora mali viac ako dosť. Veď skameneliny amonitov, mušlí či krabov hovoria jasnou rečou – bolo tu more.

Ale čo to znamená „tu“?

Slovensko možno charakterizovať z rôznych uhlov pohľadu. Pre naše potreby za Slovensko považujme istú geografickú oblasť oddelenú od iných podobných oblastí politickými hranicami s istými zemepisnými súradnicami. A teraz sa pozrime, čo na takto vymedzenom území máme.

Nájdeme tu aj fosílie morských organizmov. Tieto skameneliny svedčia o prítomnosti mora, ale už nehovoria nič o tom, kde sa to more nachádzalo v čase usadzovania sedimentov, z ktorých fosílie pochádzajú.

Meniaca sa planéta

Zem ustavične mení svoju tvár. Z ľudského pohľadu – teda z pohľadu tvora, ktorého priemerná dĺžka života je menej ako jedno storočie – sa Zem ako celok mení iba veľmi pomaly. Zmeny registrujeme iba v určitom časovom rámci, ale ak trvajú milióny rokov, nedokážeme ich zmyslami vôbec vnímať.

Veľa takýchto ťažko postrehnuteľných zmien súvisí s pohybmi zemskej kôry. Kontinenty a oceány menia svoje rozloženie v závislosti od vzájomného pohybu tektonických platní. Tie sa kĺžu po astenosfére, čo je najvrchnejšia časť zemského plášťa. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie