Denník N

Ústavný súd sa pri Kiskovi pomýlil, ústny rozsudok bol iný ako písomný

Prezident Kiska s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR
Prezident Kiska s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR

Rozhodnutie Ústavného súdu o nevymenovaní jeho sudcov zo strany prezidenta Andreja Kisku je plné chýb. Čaká sa, ako rozhodne iný senát.

Ústne a písomné zdôvodnenie konečných rozhodnutí súdu sa musí vždy zhodovať. V minulosti kvôli tomu Najvyšší aj Ústavný súd viackrát zrušil rozhodnutie nižších súdov. Teraz sa to stalo priamo Ústavnému súdu.

V náleze o tom, že prezident Andrej Kiska porušil práva nevymenovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu, sa ústne a písomné zdôvodnenie rozhodnutia nezhoduje.

Súd vo veci rozhodol 17. marca tohto roka. Predseda senátu na pojednávaní v Košiciach okrem iného povedal, že „oprávnenie prezidenta nevymenovať kandidáta na ústavnú funkciu sa týka výnimočných dôvodov, ktoré sú tak závažné, že z ústavného hľadiska zásadným spôsobom diskvalifikujú kandidáta na výkon príslušnej ústavnej funkcie“. Zároveň dodal, že v odôvodneniach prezidenta „žiadne z takýchto skutočností závažnej či mimoriadnej povahy“ nenašiel.

Keď súd 14. mája doručil do prezidentskej kancelárie písomné rozhodnutie, zdôvodnenie bolo úplné opačné. Možnosť výnimočne kandidáta nevymenovať vôbec nepripúšťa.

„Z ústavy jednoznačne vyplýva povinnosť prezidenta, aby z dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval presne polovicu za sudcov ústavného súdu,“ napísal súd. Kým v ústnom rozhodnutí povedal, že odôvodnenie prezidenta o nevymenovaní kandidátov nehovorí o ich závažných nedostatkoch, v písomnom rozhodnutí už napísal, že tieto odôvodnenia vôbec neskúmal.

„Rozhodnutia prezidenta o (ne)vymenovaní sudcov sa nezdôvodňujú, je nadbytočná úvaha o obsahu alebo rozsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia,“ píše sa v rozhodnutí.

Mazák: Je to hrubé porušenie práva

Ústavný súd posudzoval sťažnosti Evy Fulcovej, Miroslava Ďuriša a Juraja Sopoligu. Prezident ich odmietol vymenovať za ústavných sudcov, pretože podľa neho nemajú dostatočné vedomosti a skúsenosti. Členmi senátu boli Ľubomír Dobrík, Jana Baricová, ktorú prezident na rozdiel od týchto troch kandidátov vymenoval, a Rudolf Tkáčik. Posledný sudca napísal odlišné stanovisko k výrokom aj dôvodom rozhodnutia.

Poradca prezidenta a jeho právny zástupca Ján Mazák povedal, že rozdiel v písomnom a ústnom vyhotovení rozhodnutia ho veľmi prekvapil. „Nerozumiem tomu. Ústne vyhlásené dôvody sa musia bezvýnimočne zhodovať s ich písomným vyhotovením,“ povedal Mazák. Ústavnému súdu sa takáto chyba podľa neho nikdy predtým nepodarila.

Ako príklad uvádza, že ak by Najvyšší súd vyhlásil ústne dôvody rozsudku a do písomného by použil iné dôvody, stačilo by to na konštatovanie, že došlo k hrubému porušeniu základného práva na súdnu ochranu. „Taký rozsudok by Ústavný súd zrušil. V tomto prípade je jediným rozdielom to, že Ústavnému súdu nemá kto zrušiť jeho nález. Ide o učebnicovú ukážku porušenia princípov spravodlivého súdneho konania. Konania, v ktorom bol účastníkom prezident, a to je na pováženie.“

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková na otázky Denníka N v piatok najprv napísala, že záležitosť sa jej netýka: „Rozhodnutie v predmetnej veci patrilo do pôsobnosti III. senátu, ktorého členmi boli predseda senátu Rudolf Tkáčik a sudcovia Jana Baricová a Ľubomír Dobrík. Písomné vyhotovenie odôvodnenia pripravoval sudca spravodajca Ľubomír Dobrík,“ napísala Macejková. Prácu v senáte podľa nej „organizuje a riadi výlučne predseda senátu, ktorý okrem iného aj podpisuje písomné vyhotovenie odôvodnenia rozhodnutia“. Ona ako predsedníčka „nedisponujem právomocou zasahovať do rozhodovacej činnosti senátov, teda ani do rozhodovacej činnosti III. senátu“.

V pondelok však hovorkyňa súdu Anna Pančurová napísala, že „pani predsedníčka písomne požiadala členov III. senátu, aby do stredy pripravili stanovisko k vami zadaným otázkam“.

Pochybili aj inak

Senát pochybil aj v ďalšej, už zverejnenej veci. Sudcovia rozhodli, že prezident porušil svojím rozhodnutím základné práva kandidátov. Podľa ústavy mu tak mal vec nevymenovaných kandidátov vrátiť na ďalšie konanie. To sa však nestalo. Namiesto toho povedali, že má znovu konať a rozhodnúť. Taký výrok však ústava pripúšťa len vtedy, ak by prezident porušil základné práva sťažovateľov nečinnosťou. To sa teraz nestalo.

„Ak sa problém nevymenovania sťažovateľov nevrátil hlave štátu, tak prezident nemá o čom konať. A nemôže. V šachu sa tomu hovorí pat. Väčšina senátu vytvorila pat. Je to ich zodpovednosť,“ hovorí Mazák.

V celej veci sa čaká ešte na rozhodnutie II. senátu. Ten posudzuje sťažnosti ďalších nevymenovaných kandidátov Jána Bernáta a Imricha Volkaia. O veci by mal rozhodnúť 23. júna. Môže sa však stať, že bude chcieť rozhodnúť opačne, ako rozhodol Dobrík s Baricovou, a rovno sa obráti na plénum so žiadosťou, aby zjednotilo rozdielne právne názory.

Teraz najčítanejšie