Denník N

Zmení Európsky parlament v utorok internet? Je to aj vaša voľba

Európsky parlament. Foto N – Mirek Tóda
Európsky parlament. Foto N – Mirek Tóda

Už tento utorok sa rozhodne, či sa internet a digitálny trh v Európe zmenia od základov.

Autor učí na Právnickej fakulte Tilburskej univerzity v Holandsku
 a je členom správnej rady neziskovej organizácie European Information Society Institute (EISi)

Už sú to takmer tri roky, čo sa na európskej úrovni podieľam na debate o reforme autorského práva. Od začiatku v nej občania, vrátane mnohých autorov, ťahajú za kratší koniec. Hlavné slovo majú totiž vydavatelia tlače a hudobné vydavateľstvá. Stačí sa pozrieť, kto najčastejšie lobuje u Európskej komisie (tabuľka tu).

Nie, nie sú to technologické firmy. A ani spotrebiteľské organizácie. Ale veľký biznis zo strany vydavateľstiev hudobného a filmového priemyslu.

Všetko sa to začalo ešte v roku 2016, keď Európska komisia predstavila svoj návrh reformy. Nám akademikom, čo sa tejto téme venujeme do hĺbky, bolo hneď jasné, že len málo ustanovení rieši skutočné problémy v autorskom práve. A tých je naozaj mnoho. Naopak, mnohí sme videli od počiatku najmä veľké problémy.

Hoci cieľom reformy je vytvorenie digitálneho jednotného trhu, skôr možno očakávať ďalšie štiepenie. A to jednak vo vnútri Európskej únie medzi členskými štátmi, ale aj smerom navonok do sveta. Čoraz viac služieb pre naše územie bude blokovaných. Pre ozajstné zmodernizovanie digitálneho trhu reforma robí len pramálo. Právny text je taký nekvalitný, že často ani netušíme, ako bude vyzerať jeho interpretácia. Ako vedľajší účinok táto reforma navyše prináša toxické politické posolstvo pred nadchádzajúcimi voľbami.

Celá reforma je ambiciózna len pri dvoch ustanoveniach. Ostatné sú buď úplne kozmetické (napríklad zmluvné mechanizmy, ktoré často už máme v našom práve), alebo je ich vplyv zásadne obmedzený na úzku skupinu prípadov (napríklad výnimka pri dolovaní dát pre výskumné organizácie).

V celej debate sú akademici, ale aj občania v podstate ignorovaní. Vedúce vedecké inštitúty v Európe sa vyslovili proti reforme v tejto podobe. Mnohokrát sme písali otvorené listy, dokonca aj túto nedeľu (tu, tu, tu, tu, tu). Nič sa nezmenilo. Stretávali sme sa s Komisiou a chodili sme do Parlamentu. Vlak nejde zastaviť. Následne sa prekvapení občania začali masívne sťažovať svojim zástupcom. Päť miliónov ľudí sa už podpísalo pod online petíciu. Tisíce vyjdú v tieto dni do ulíc. Boli označení za počítačových trolov. Vraj to celé len zle pochopili. Stránka Európskej komisie dokonca v istom momente kritikov reformy označila za zúrivý dav zmanipulovaný americkými technologickými firmami (EK sa následne ospravedlnila).

Každého presvedčeného Európana takýto dešpekt k expertíze a hlasu ľudí musí sklamať. Toto nie je bežný spôsob, akým operuje európsky legislatívny proces. Je to jeho smutná karikatúra.

Filtrovanie internetu

Prvým problematickým bodom je riešenie online platforiem. Hudobné vydavateľstvá sa roky sťažujú, že služby ako YouTube platia menej ako Spotify. Dôvod je ten, že ich obsah je generovaný používateľmi, a preto nemusia platiť licencie. Logicky, ten obsah sa aj dosť líši. Právna úprava vyžaduje, aby protiprávny obsah odstránili promptne na základe upozornenia.

Aby videá nemuseli neustále sťahovať, služby ako YouTube vytvorili systém, kde autori môžu automaticky nájsť svoj obsah a rozhodnúť sa, či ho odstránia alebo ponechajú na platforme výmenou za časť podielu z reklamy. YouTube, tvorcovia videí a držitelia práv si rozdelia túto sumu. Drvivá väčšina držiteľov práv si vyberie svoj podiel z reklamy bez blokovania obsahu. Peniaze však vraj nereflektujú skutočnú hodnotu tvorby, a to napriek tomu, že celý hudobný priemysel dosahuje rekordné čísla (bohužiaľ, len drobná časť ide hudobníkom).

Nebudem tu hodnotiť opodstatnenosť ich sťažností. Pozrime sa však na navrhované riešenie. Riešením má byť to, aby vybrané služby boli za používateľský obsah zodpovedné ako televízia alebo rádio. Nehľadiac na to, či vedia, alebo nevedia o prípadných porušeniach. Bez ohľadu na veľkosť a rýchlosť internetovej konverzácie. A napriek tomu, že tu nefunguje editorský dohľad, ale len následná kontrola.

Ak teda chcete, aby používatelia mohli u vás nahrávať videá, text alebo čokoľvek iné, čo môže byť chránené autorským právom (a je toho vskutku veľa), musíte najprv zaplatiť, respektíve sa dohodnúť so všetkými potenciálnymi držiteľmi práv. Inak riskujete vlastnú zodpovednosť za to, čo vo vašej službe urobia vaši používatelia bez vášho vedomia. Áno, čítate správne.

Tento model úplne búra základy, na ktorých je postavený dnešný internet. Ten totiž nazerá na poskytovateľov služieb primárne ako na infraštruktúru a nie ako televíziu alebo rádio. Reforma autorského práva právny rámec prepína na rádio – teda aspoň pre autorské práva. Kto si naozaj myslí, že pri takejto radikálnej zmene všetko ostatne po starom?

Niekoľko príkladov. Stránky budú apriori zodpovedné za svoje blogové sekcie, pokiaľ ide o porušenie autorského práva blogermi. Twitter bude apriori zodpovedný za šírenie odkazov na obsah tretích strán. Facebook bude apriori zodpovedný za facebookové stránky svojich používateľov. YouTube a jeho konkurenti budú zodpovední za svoje videá. Wikipédia, Dropbox ani Github nebudú zodpovedné len vďaka vylobovanej výnimke.

Tento prístup bude mať dva dôsledky. Vstúpiť na trh s dotknutými službami bude drahé a počet dotknutých služieb sa zúži. Musíte totiž získať licencie od držiteľov práv. Celoeurópsky licenčný trh však vôbec nie je pripravený. Navyše, v mnohých sektoroch licencie ani nebudú možné. Bez licencií budú poskytovatelia musieť mazať čo najviac proaktívne, aby predišli svojej zodpovednosti. To znamená, že používaním technických filtrov budú obmedzovať, čo zdieľate, čítate a vidíte. Sloboda prejavu a tvorby dostane ešte viac na frak.

Akademici pritom poukazovali na rôzne iné riešenia, ktoré by dokázali oveľa šetrnejšie reagovať na rastúcu silu online platforiem. Bezúspešne.

Spoplatnenie bežných správ

Druhým zásadným bodom je spoplatnenie bežných správ. Vydavatelia tlače sa snažia o získanie vlastného práva duševného vlastníctva už viac ako storočie. Technologické zmeny ako telegraf či rádio už v minulosti boli označované ako dôvod zániku tlače bez právnej pomoci.

Čo je dôvod teraz? Dnes sú vydavatelia tlače závislí od autorských práv svojich prispievateľov. Sme alebo Pravda tak majú autorské práva len odvodené na základe licenčnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy s novinárom. Tieto práva potom môžu aj priamo presadzovať súdnou cestou, ak niekto kopíruje ich články.

Novinové články sú totiž spravidla autorské diela. Čo však nie je chránené, je všedný titulok alebo samotný fakt obsiahnutý v článkoch. Ten môže prebrať a šíriť ktokoľvek. Teda aspoň doteraz.

Po novom majú vydavatelia mať paralelné právo na odmenu za použitie ich správ. A teda aj častí, ktoré dnes nie sú autorskoprávne chránené. Údajne tak zvýšime kvalitu novinárčiny.

Myslím, že každý rozumný človek je za kvalitnú novinárčinu. Lenže tú návrh neodmeňuje. V prvom rade to isté právo získajú aj rôzne „alternatívne“ webové stránky plné výmyslov alebo ich vzmáhajúca sa „strojová“ výroba. V druhom rade, právna úprava nemá mechanizmus, ako prinútiť vydavateľov, aby tieto peniaze do kvalitnej novinárčiny reinvestovali. Spoliehame sa len na ich pekné slovo.

Je verejné tajomstvo, že cieľom je vytiahnuť peniaze z Googlu. Služba Google News, ktorá poskytuje prehľad správ a odkazy na články, je totiž tŕňom v oku nemeckým vydavateľom tlače.

Navrhované riešenie už má v Nemecku svoj prototyp. Prijaté bolo napriek nesúhlasu nemeckej právnickej obce. Výsledok? Žiadna zmena pre Google, veľká zmena pre ostatných. Google totiž reagoval tak, že ak vydavatelia chcú, aby ich denné správy boli obsiahnuté v Google News, musia krátke časti z nich licencovať zadarmo. Nik predsa nežiada peniaze za protiplnenie – preposielaných čitateľov. Nemeckí vydavatelia najprv licencie zadarmo odmietli. No keďže vplyv na čítanosť ich článkov bol zásadný, rozhodli sa postupne svoje nové práva Googlu nakoniec predsa len prepožičať. Lenže ostatní na trhu nemajú rovnakú pozíciu. Tí musia vydavateľom platiť. Ak sa preto bude opakovať nemecký scenár, pozícia Googlu sa len posilní.

Poviete si: Prečo by niekto overene nefunkčné riešenie navrhol pre celú Európu? Odpoveď: Nemeckí vydavatelia veria, že takto Google donútia konečne platiť.

Keby išlo len o Google, človeku to môže byť jedno. Vzhľadom na jeho trhovú kapitalizáciu môže finančne absorbovať mnoho hlúpych nápadov. Navyše, pri platení daní v Európe sa technologické firmy nejdú pretrhnúť. Lenže vplyv tohto nového práva bude oveľa širší. Výňatky správ totiž na internete používame bežne v rámci RSS agregácie, rôznych emailových notifikácií alebo sumarizácií správ v médiách. Hoc sa budú aplikovať výnimky a obmedzenia podobné autorským právam, komerčná citácia bude zrejme možná len v oveľa obmedzenejšom rozsahu ako dnes. Stačí sa pozrieť, ako funguje dnes citácia zo zvukových nosičov, o ktorej protiústavnosti sa vedú dlhé spory.

Lepšia budúcnosť

Podľa navrhovateľov reformy bude jej výsledkom férovejšie prostredie pre autorov a lepšia novinárčina. Vraj kto je proti, je vlastne proti týmto chvályhodným cieľom. To je podvodná taktika. Ľudia, ktorí roky zasvätili štúdiu práv autorov, sú podľa toho takmer všetci proti autorom a novinám. Všetkých platia tri americké technologické firmy. Ľudia sú vlastne len bábkami v ich rukách. Ak sú vám takéto konšpiračné nezmysly povedomé, je to preto, že presne proti nim sa údajne snažíme bojovať v posledných rokoch. Ak chceme lepšiu budúcnosť, začnime poctivou debatou a bez toho, aby sme každého kritika démonizovali. Skúsme reagovať na jeho argumenty a dôkazy. Nepreberajme ich taktiku, keď sa nám to zrazu hodí.

No a pokiaľ ide o utorkové hlasovanie, prečítajte si o tom viac a urobte si názor aj vy sami. Nezabudnite ho potom aj vyjadriť telefonicky tým, čo vás v Európskom parlamente reprezentujú. Hlasovanie o našej budúcnosti a politickej kultúre, ktorú chceme akceptovať, bude v každom prípade tesné.

Smernica o autorských právach

Teraz najčítanejšie