Keď si ju pritúlil, nikdy neutiekla. Ako si blízki obetí zneužívania ospravedlňujú svoje mlčanie
Odborníčky vysvetľujú, prečo je pre ne príbeh sexuálneho zneužívania Kataríny Danovej dôveryhodný a ako je možné, že o ňom ľudia roky vedeli a nenahlásili ho.
„Opis toho, čo sa stalo, je pre mňa nielen dôveryhodný, ale svojím spôsobom aj známy. Takto to vyzerá a takto to počúvam od žien a dievčat, ktoré majú podobnú skúsenosť,“ hovorí terapeutka Dáša Malíková.
Reaguje tak na text Kataríny Danovej, ktorá koncom februára opísala, ako ju začal v trinástich rokoch zneužívať vedúci tábora. Roman Paulíny z letného tábora Chachaland, kam Danová ako dieťa chodila, všetky obvinenia poprel.
Malíková už roky pracuje s ľuďmi, ktorí zažili sexuálne násilie a zneužívanie. „Veľmi autenticky a v súlade s mojou skúsenosťou pôsobia aj opisy pocitov, ktoré Katarína prežívala a prežíva, vrátane pocitov počiatočnej lojality k páchateľovi a neskorších pocitov hanby, viny a sebaspochybňovania,“ hovorí Malíková.
To isté hovorí po prečítaní textu, ktorý Danová napísala, aj Slávka Karkošková, ktorá sa dlhodobo venuje detským obetiam zneužívania. „Príbeh Kataríny
