Kultúra mohla mať 260 miliónov, ale zatiaľ má iba hanbu. Pre spackané eurofondy má padnúť Kunsthalle
Dvadsaťpäť rokov chodili umelci prakticky ku všetkým doterajším ministrom kultúry a chceli, aby na Slovensku vznikla Kunsthalle. Moderná galéria, akú má každé väčšie západné mesto.
Pred piatimi rokmi konečne vznikla, hoci vo veľmi provizórnych podmienkach, so sídlom v bratislavskom Dome umenia. Dnes je jej ďalšie fungovanie opäť ohrozené.
Tentoraz už však nejde iba o Kunsthalle. Ide o viac ako 260 miliónov eur z eurofondov, čo je viac ako ročný rozpočet celého ministerstva, ktoré mali putovať do oblasti kreatívneho priemyslu pre jednotlivcov a na vznik kreatívnych centier.
Ministerstvo kultúry pracovalo na ich využití od roku 2012. Prvá reálna výzva pre žiadateľov bola vypísaná v roku 2016. Dodnes nebolo nikomu vyplatené ani euro.
Dôvod? „Absolútna neschopnosť,“ hovorí Marek Adamov, zakladateľ žilinského združenia Truc Shérique, ktoré viac ako pätnásť rokov prevádzkuje kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie a sedem rokov Novú synagógu.
Výsledkom niekoľkých rokov práce, ktorej sa tiež zúčastňoval v snahe pomôcť nastaviť program dobre, je podľa neho čosi, čo nemá šancu reálne fungovať.
„Množstvo zlyhaní by sa v tomto prípade dalo vymenovávať donekonečna.“
Rozhodnutie od stola
Začnime tým prvým, a teda ako vôbec súvisí fungovanie Kunsthalle s eurofondmi. Jednoducho.
Kreatívne centrum malo podľa programu eurofondov vzniknúť v každom krajskom meste. Ministerstvo sa vlani rozhodlo, že bratislavské centrum zriadi práve v budove Domu umenia a Národného osvetového centra, kde posledných päť rokov sídli aj Kunsthalle (KHB).
Vedeniu KHB tento plán však nikto vopred neoznámil. Riaditeľka Nina Vrbanová si najprv na chodbách začala všímať neznámych ľudí, ktorí čosi premeriavali. V Centrálnom registri zmlúv potom našla
