Opísali chybu slepej škvrny – ľudia si chybne myslia, že sa mýlia menej ako iní
Vedci považujú chybu slepej škvrny za verziu „ilúzie o vlastnej nadradenosti“, ktorá znamená, že sa v mnohých oblastiach považujeme za lepších ako zvyšok populácie.
V roku 2002 vydala psychologička Emily Proninová z Princetonu a jej kolegovia článok o kognitívnej chybe slepej škvrny (z angl. bias blind spot).
Za niekoľko rokov sa stal klasikou a podľa google scholar ho citovali skoro 900-krát, čo je na psychologický článok viac ako úctyhodné.
Jav znamená, že ľudia sú slepí k vlastným chybám v uvažovaní – brvno vo vlastnom oku si nevšimneme skoro nikdy, ale triesku v oku iného vždy.
Recenzné konanie
Podľa nového článku, ktorý vydal psychológ Gilad Feldman z univerzity v Hongkongu a jeho kolegovia, sa výsledky pôvodnej štúdie podarilo zopakovať.
Preprint článku visí v databáze Research Gate a zatiaľ nebol publikovaný vo vedeckom časopise. Novú štúdiu preto treba brať viac ako s rezervou, keďže ešte neprešla kontrolou iných kolegov, ktorí si v článku môžu vyžiadať väčšie či menšie zmeny.
Vo vede to funguje tak, že keď vedci napíšu článok, zašlú ho časopisu, ktorý ho pošle odborníkom v danej oblasti, aby ho posúdili. Takýto proces môže trvať aj niekoľko mesiacov a obyčajne má niekoľko kôl. Až keď autori štúdie vyhovejú požiadavkám recenzentov, článok možno vydať.
To sa s novou štúdiou zatiaľ nestalo.
Stiahnutie článkov
Aj po vydaní možno článok stiahnuť, ak sa ukáže, že sú v ňom závažné chyby. Medzi najznámejšie prípady tohto druhu patrí štúdia lekára Andrewa Wakefielda, ktorý údajne preukazoval spojitosť očkovania a autizmu. Keď sa zistilo, že podvádzal, časopis Lancet štúdiu stiahol.
Rekordérom, ktorému stiahli zrejme najviac článkov, je holandský psychológ Diederik Stapel. Dotiahol to až na číslo 58 a o svojich podvodoch sa vyrozprával v knihe Faking Science. „Toto je subjektívny príbeh o mojom páde,“ píše Stapel v úvode knihy.
Prehrešky vedcov tohto druhu sleduje stránka Retraction Watch.
S novou štúdiou zatiaľ opatrne
Čo sa týka novej psychologickej štúdie o chybe slepej škvrny, všimli si ju v Britskej psychologickej spoločnosti a napísali o nej článok, podľa ktorého máme po dlhšom čase – keď sa diskutuje o replikačnej kríze v psychológii – „dobré správy“, lebo sa podarilo zopakovať klasickú štúdiu.
Takýto názor je však viac ako predčasný, keďže recenzenti môžu zájsť až tak ďaleko, že novú štúdiu zmetú zo stola. Aj jej spoluautor Gilad Feldman pre Denník N varoval pred unáhlenými závermi a odporučil počkať si na vydanie článku, prípadne podobných štúdií z iných laboratórií, v časopise.
Keďže môže ísť o mesiace a roky, využime túto príležitosť, aby sme pohovorili o pôvodnej štúdii Emily Proninovej a jej kolegov z roku 2002, ktorá (1.) vyšla v slušnom vedeckom recenzovanom časopise a (2.) všimla si ju široká vedecká obec.
