Denník N

Kolektívny striptíz pre milióny. Ľahnite si na správny bok a za päť a pol eura je Ukrajina vaša

Cestovanie v plackartovom vagóne patrí v postsovietskom priestore k najlacnejším spôsobom prepravy. Foto - Deník N/Petra Procházková
Cestovanie v plackartovom vagóne patrí v postsovietskom priestore k najlacnejším spôsobom prepravy. Foto – Deník N/Petra Procházková

Plackartové vagóny sú popretím človeka ako svojbytného indivídua. Neznesiteľná blízkosť tiel cestujúcich z jedného konca krajiny na druhý však má svoje výhody. Plackartový vagón poskytuje väčší pocit kolektívnej bezpečnosti než akákoľvek medzinárodná dohoda. A na Ukrajine sa v ňom doveziete takmer až na frontovú líniu.

Hlavné rozhodnutie, ktoré musíte urobiť pred jazdou, je, na ktorom boku strávite noc. Teda ak si vyberiete plackartový vagón v bežnom ukrajinskom vlaku. Za pár hrivien sa tak môžete premiestňovať krížom-krážom po najväčšej krajine v Európe.

Vyberám si ľavý.

Vyberám si ho ešte vo chvíli, keď stojím nohami pevne na zemi.

„Pomôžem vám,“ povie po rusky rozložitý muž s vľúdnou tvárou, ktorý získal lukratívne lôžko na prízemí. Jednou rukou ma chytí za členok pravej nohy, druhú ohne v zápästí tak, že z nej vytvorí miniatúrnu stoličku. Podsunie mi ju pod ľavú časť zadku a potom ma švihom hodným cirkusového artistu vymrští smerom nahor, k lôžku, ktoré visí nad úzkou chodbičkou ako visutý most.

Vo chvíli, keď si myslím, že už mám vyhrané, sa ukáže, že to s energiou vloženou do švihu prehnal. Buchnem sa hlavou o strop vagónu a v poslednej chvíli sa pravou rukou zachytím drôtu držiaceho posteľ vo visutej pozícii. Ľavú ruku mám už nejaký čas zlomenú v ramene, čo je pre cestovanie na visutých mostoch zásadná kontraindikácia.

Poďakujem sa a usmejem sa trochu kŕčovito, lebo teraz ma okrem zranenej ruky bolí aj hlava. Práve to prvé zranenie priviedlo pána na myšlienku mi pomôcť dostať sa na horné lôžko, ktoré sme si s kolegyňou fotografkou Ivou Zímovou zakúpili len preto, že všetky spodné boli vypredané.

Názov plackartový vagón vznikol kedysi dávno a je odvodený od slova plackarta. To bola špeciálna kartička, ktorú v Rusku získavali pasažieri k bežnému vlakovému cestovnému lístku. Bolo na nej číslo sedadla, kam si mohli sadnúť. Vagóny sa preto delili na dve kategórie – plackartové a bezplackartové. V tých si sadol ten, kto prišiel skôr. Už vtedy existovali aj spacie vagóny, v ktorých boli len kupé. V dobách stalinských deportácií sa do vagónov pchali ľudia ako dobytok, bez ladu a skladu. A bez plackarty, solených uhoriek či masti.

„Je to gentleman,“ vyhlásila kolegyňa.

„Keby bol, prenechal by mi miesto dole.“

„On sa hore nezmestí.“

Má pravdu. Horné lôžko v rade pozdĺž okien je o niečo užšie ako lôžka umiestnené kolmo k uličke. Má len niečo cez 50 centimetrov a pán s objemom pásu meter by celkom určite pretŕčal.

Priväzujem sa ortézou k lanku, na ktorom je zavesená záclonka. Najmenšie myknutie, a človek je dole. Takto pripútaná by som mala vydržať aj ostrejšie zákruty. Našťastie na trase Kyjev – Slavyansk žiadne nie sú. Step, šíra ukrajinská step. Pre tanky skvele

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Konflikt na Ukrajine

Teraz najčítanejšie