Denník N

Všedné tiché poviedky

Poviedky Judith Hermannovej sa zdajú byť príliš obyčajné na to, aby sme ich mohli nazvať krásnymi. Opak je však pravdou. Z jej krátkych textov vyžaruje zvláštny nepokoj a očarujúca všednosť.

Nemecká prozaička Judith Hermannová je už v brnianskom vydavateľstve Větrné mlýny pomerne známou firmou. Od roku 2000 jej vo svojej krásnej edícii postupne vydali štyri knihy – Letní dům, později, Nic než přízraky, Alice a Počátek veškeré lásky. Na začiatku roka 2019 prichádza aj piata kniha – zbierka poviedok Lettipark v preklade Petra Štědroňa.

Táto nenápadná knižočka v sebe ukrýva veľké množstvo nenásilnej a pritom hlbokej múdrosti i očarujúceho ľudského tepla.

Sedemnásťkrát každodennosť

Hermannová zostavila svoju najnovšiu knižku zo sedemnástich rôznorodých poviedkových textov. Každý z pomerne krátkych textov je iný, v každom vytvára celkom nový prozaický svet. Napriek tomu z nich čitateľovi zostane pocit pozoruhodnej homogénnosti. Čo Hermannovej poviedky spája, a čo z nich robí taký pevný celok?

V centre jej pozornosti stojí človek. Človek bežný, ba až všedný. Človek, ktorého maličký svet vypĺňajú celkom obyčajné každodenné ľudské starosti, človek preplnený otázkami, ktoré by sa pri zbežnom pohľade mohli zdať celkom malicherné. Hermannová nás vpúšťa do intímnej blízkosti svojich postáv a pri čítaní sa tak stávame nielen súčasťou deja, ale aj ich života. Keď prekročíme ich prah, intenzívne cítime, že život sa tu dial už dávno predtým, ako sme k nim vošli. Ocitáme sa uprostred kuchýň a obývacích izieb i uprostred rodinných či osobných problémov. Často nejde o holý život, to ani zďaleka, no predsa sa pred nami otvárajú malé drámy, ktorých epický ťah nás drží v neustálom napätí.

Literárne majstrovstvo Hermannovej spočíva v tom, že aj z takej bežnej situácie, ako je odpratávanie uhlia na zimu, dokáže vybudovať pozoruhodnú krehkú poviedku, ktorá stojí za prečítanie a zostáva v nás žiť aj dlho po tom, ako sa skončí. Stačí, že uprostred tejto špinavej práce do deja vstúpi malý Vincent, ktorý nedávno prišiel o matku, a do hlúčika pracujúcich prinesie nie smrť, ale paradoxne – neporaziteľný život.

Kuchynské scény

Dve kamarátky, ktoré spolu bývali na priváte počas vysokoškolských štúdií, sa po rokoch znova stretávajú pri príležitosti divadelnej premiéry jednej z nich. Sedia spolu v kuchyni a v takmer nevinnom rozhovore sa vracajú do minulých čias, keď jedna z nich trávila večery na byte so svojimi hereckými spolužiakmi, hovoria o tom, kto sa ako zmenil a kto, naopak, nie.

Alebo inak. Žena, asi štyridsiatnička, 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.