Denník N

Dve stovky detí bez rodičov blúdili po mori medzi boat people

Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP
Rohingovia utekajúci z Barmy. Archívna foto – TASR/AP

Financial Times prirovnáva zúfalú situáciu moslimskej menšiny v Barme a Bangladéši k situácii počas holokaustu. Volá ich židia Ázie.

Desaťročný Muhammad a jeho osemročná sestra Untas sú len jednými z množstva detí bez rodičov, ktoré sa ocitli na mori medzi takzvanými boat people. Zúfalé stovky moslimských migrantov z Barmy (oficiálne Mjanmarsko) stále blúdia po mori a hľadajú krajinu, ktorá by ich uchýlila.

Podľa americkej agentúry AP sú to už skoro tri mesiace, čo sa k sebe chúlili a snažili prežiť na vlnách, s prázdnymi žalúdkami a často bitkou, keď sa napríklad postavili, aby si natiahli unavené nohy.

Stráži sestru

„Muhammadova jediná starosť je, aby bola jeho mladšia sestra v bezpečí. Na lodi po strete s thajskou hliadkou, ktorá na nich mierila zbraňami a vyhrážala sa, že vyhodí z paluby každého, kto robí problémy, sa cítili beznádejne,“ napísala vo svojej reportáži z juhovýchodnej Ázie americká agentúra.

Zatiaľ 3100 Rohingov, etnických moslimov, a Bangladéšanov zakotvilo podľa AP na brehoch juhoázijských krajín. Viac ako polovica z nich skončila nakoniec v Indonézii a medzi nimi teraz najmenej 170 detí bez rodičov čaká, aký bude ich ďalší osud.

Muhammadova a Untasina matka zomrela pred tromi rokmi počas násilných zrážok medzi moslimami a budhistami v Barme. Ich otec zaplatil prevádzačom, aby ich dostali do Malajzie, kde pracuje.

Rohingovia na úteku pred budhistami

Paradoxne, s príchodom väčšej demokracie a po oslobodení nositeľky Nobelovej ceny mieru Su Ťij z domáceho väzenia sa v krajine, kde vládne vojenská junta, situácia dlhodobo utláčaných Rohingov len zhoršila a spustila zúfalú vlnu novej emigrácie po morskej ceste.

Moslimská menšina Rohingov, ktorých je asi 1,3 milióna, je prakticky bez štátu. V Barme nemajú občianstvo a blízke krajiny ich nechcú prijímať na úteku za lepším životom. Kým Muhammad sa so sestrou dostal k brehom Indonézie pomerne pokojne, iné deti uniesli alebo vylákali priekupníci s prísľubom dobrej práce v zahraničí.

„Unavené, frustrované a naivné deti sa dajú najľahšie oklamať,“ píše AP. Ale majú šťastie, že vôbec prežili alebo neskončili v rukách pašerákov, ktorí si za svoje obete pýtajú tisíce dolárov výkupného.

V Thajsku na hraniciach s Malajziou sa nedávno našiel masový hrob s 26 telami v džungli, ktorý ako svoj tábor využíval medzinárodný gang pašerákov s ľuďmi. Bangkok čelí dlhodobo kritike, že jeho predstavitelia sú zapletení do pašeráckej siete. Do jej pasce sa často dostanú práve Rohingovia.

Nové masové hroby, ktoré po sebe v džungli nechali rovnako pašeráci, sa teraz našli podľa Guardianu aj v Malajzii. Ide až o stovky tiel. Celkovo našla polícia 139 podozrivých hrobov  v 28 táboroch.

Obyvatelia malajzíjskej dediny rozprávali britskému denníku, ako sa často u nich zjavia zúfalí utečenci v snahe dostať sa do blízkeho Thajska. „Vojdu do môjho obchodu, so zraneniami na rukách, či nohách. Niektorí sú tak slabí, že nevedia ani poriadne rozprávať,“ povedal jeden z miestnych.

Z desaťročných Rohingov sa na ceste za lepším životom stávajú muži. FOTO - TASR/AP
Z desaťročných Rohingov sa na ceste za lepším životom stávajú muži. FOTO – TASR/AP

Na úteku pred budhistickými extrémistami či ekonomickou mizériou v obrovských horúčavách sú často aj tri dni bez jedla. Tak dopadli vyčerpané deti, ktoré sa s Muhammadom nakoniec dostali do indonézskeho tábora v provincii Aceh. Tretinu tamojších utečencov tvoria deti. Mnohé trpeli horúčkami, hnačkami, dehydratáciou, bez toho, aby sa dostali k liekom.

„Narodil som sa v Barme, ale nechceli ma. Snažil som sa dostať do Thajska alebo Malajzie, ale nemohol som ísť, pretože ma nikde nechceli. Doma som bol dieťa, ale teraz musím byť muž. Som v inej krajine a sám. Len Boh vie, čo sa teraz so mnou stane,“ povedal AP dvanásťročný Husajn Ahmed.

Židia Ázie

Ázijský editor Financial Times David Pilling napísal, že z Rohingov sa stávajú židia Ázie.

Tak ako za druhej svetovej vojny židovských utečencov v Atlantickom oceáne nechcel niekto prijať, sa podobné príbehy opakujú po 75 rokoch v Andamanskom mori, kde v posledných týždňoch hľadalo útočisko 6-tisíc Rohingov, a ani Thajsko, Malajzia ani Indonézia ich nechcela prijať. Asi tristo z nich tento rok zomrelo.

Utečenecké tábory pre Rohingov podľa Pillinga niekedy pripomínajú koncentračné tábory.

„Sú terčom neľudského správania, nenávistných prejavov, odmietnutia občianstva, obmedzenia slobody pohybu, sexuálneho násilia, konfiškácie pozemkov, nemožnosti voliť,“ píše sa v správe Simon-Skjodtovho centra pre prevenciu genocídy, ktoré patrí pod americké múzeum holokaustu a vedie ho bývalý minister pre domácu bezpečnosť Michael Chertoff.

Jeho úlohou je upozorňovať medzinárodné spoločenstvo a politikov, aby zastavilo genocídu či iné zločiny proti ľudskosti.

Genocída Rohingov

Svet

Teraz najčítanejšie