Russiagate, odpočívaj v pokoji. Toto sme sa od teba naučili
Hľadať všade vonkajších nepriateľov je kontraproduktívne tak pre Rusko, ako aj pre Spojené štáty.
Človek nemusí čítať celý text správy Roberta Muellera o ruskom zasahovaní do amerických prezidentských volieb v roku 2016, aby vedel, že takzvaná Russiagate – zrejme najsilnejší protitrumpovský príbeh posledných troch rokov – je mŕtva. Ale tento príbeh nebol úplne bez pointy: o Rusku i o Spojených štátoch sme sa mohli dozvedieť niekoľko dôležitých vecí.
Ľudia, ktorí pretláčali túto konšpiračnú teóriu, už horlivo hovoria, že prezident má stále na krku právne problémy. Lenže nič z tohto právnického hašterenia nezmení základný fakt, že dôkladné a tvrdé dvojročné vyšetrovanie nenašlo žiadny dôkaz konšpirácie, ktorá dominovala v amerických médiách už v čase, keď ešte Trump nebol zvolený za prezidenta. Po tomto môže byť akýkoľvek politický pokus využiť Russiagate sprevádzaný len prevracaním očí.
Milióny slov, ktoré sa popísali o konšpirácii, čo sa nestala, sa stanú súčasťou jej pitevnej správy. Nearchivoval som si linky na stovky tvítov, v ktorých ma obviňovali, že som komplicom ruského prezidenta Vladimira Putina, keď som o tomto naratíve stále pochyboval. Dnes je dôležité mať otvorené oči bez ohľadu na to, či ste túto konšpiračnú teóriu zhltli alebo nie.
Čo dokáže Rusko
Jednou z dôležitých vecí, ktorú si treba uvedomiť, je, že na regionálnej expertíze záleží. Napríklad, ľuďom, ktorí rozumejú tomu, ako to v Moskve funguje, bolo pri pohľade na stretnutie ohľadne výstavby Trump Tower jasné, že nejde o dôkaz tajnej spolupráce Trumpa s Putinom, pretože Rusi zainteresovaní do tohto projektu sa nedali označiť ako emisári Kremľa.
To, že americké médiá tieto signály do veľkej miery ignorovali, dokazuje, že úroveň ruskej expertízy je nielen v médiách, ale aj v spravodajskej komunite nižšia, ako by mala byť. Investície do tejto oblasti napríklad prostredníctvom vzdelávacích programov by mali v budúcnosti podobným trápnym chybám zabrániť.
Ďalším poučením je, že hoci bývalých či súčasných špiónov môže lákať postavenie vzrušujúcich zdrojov informácií, ich premýšľanie môže ovplyvniť profesionálne skreslenie. A sú trénovaní aj na to, aby pracovali s dezinformáciami, takže veriť bez úplného porozumenia ich agende nemusí byť najlepším nápadom.
Je dobré, že Muellerovo vyšetrovanie prinieslo aj hodnotný sumár faktov, čo Putinovo Rusko môže a nemôže robiť proti USA. Ukázalo sa, že Rusko dokáže viesť podlú trolovaciu operáciu na sociálnych sieťach. Lenže to dokážu aj macedónski mladíci túžiaci po peniazoch, ktorí v roku 2016 premenili mesto Veles na dezinformačné centrum americkej predvolebnej kampane. Keď vezmeme do úvahy lobistickú silu amerických sociálnych sietí a ich neúprimnú povolebnú snahu o sebakontrolu, musíme konštatovať, že to, čo v roku 2016 urobili títo trolovia, či ich už motivovala zlomyseľnosť, alebo finančný zisk, môže stále urobiť ktokoľvek.
Putinovo Rusko tiež zjavne dokáže heknúť americké politické organizácie. Muellerovo obvinenie hekerskej skupiny spojenej s ruským vojenským spravodajstvom bolo pre mňa vrcholom vyšetrovania. Dá sa tiež veľmi ľahko veriť tomu, že ide o jedno zo zlyhaní ruského vojenského spravodajstva, ktoré ukázali, že táto súčasť ruského štátu často koná bez dostatočnej sofistikovanosti. Hekerský útok, ktorý opisuje Muellerovo obvinenie, nebol ani zvlášť prešpekulovaný. Americké médiá by sa ukradnutým mailom v horúčke kampane venovali, aj keby nevedeli, že pochádzajú z takejto krádeže, a nepochybujem, že by to urobili znova.
To, že Mueller nenašiel ani stopu po tajnej spolupráci napriek tomu, že sa pozrel pod každý kameň, poukazuje na obmedzenia ruských sietí v Spojených štátoch. Aj napriek Trumpovmu tímu plnému politických nováčikov a dobrodruhov, ani vďaka obchodným kontaktom Trumpovej organizácie s bohatými a temnými Rusmi, nedokázali ruské spravodajské organizácie nadviazať ten typ spolupráce, aká by viedla po Trumpovom víťazstve k proruskej politike. A ani k obrovskému strápneniu, ktoré by prišlo po tom, čo by sa potvrdilo, že Trump je ruským aktívom.
Prečo sa tak nestalo
Mám na to jednu neoverenú teóriu. Samotný Putin v skutočnosti nechcel s Trumpom nadviazať nekalú spoluprácu. Riziko, že niečo také raz vybuchne, nie je v záujme Kremľa, pretože by to viedlo k ešte tvrdším sankciám a k politickým víťazstvám väčších jastrabov, než je Trump. Som však ochotný pripustiť aj to, že ruskému spravodajstvu chýbajú dostatočné schopnosti, ktoré by umožnili takúto konšpiráciu. Podobne ako iné ruské inštitúcie stratilo citlivosť a schopnosti začať takúto hru.
Treťou možnosťou je, že dokonca aj Trump a jeho ľudia sú buď skutoční americkí patrioti, alebo si boli dostatočne vedomí rizík a odmietli ruské navrávačky, lebo skutočne nechceli spolupracovať s Putinom. Ani za jednu z možností by som ich veľmi nechválil, ale o tom, čo si s nimi počnú Američania, sa musia rozhodnúť sami.
Nech už šlo o akýkoľvek scenár či ich kombináciu, to, že Mueller nenašiel konšpiráciu, potvrdzuje starú zásadu známu ako Hanlonova britva: Nikdy nevysvetľujte zlým úmyslom niečo, čo sa dá vysvetliť hlúposťou.
