Prezidentku čakajú stretnutia s lídrami strán, pozvánka na korunováciu japonského cisára aj New York

Zuzana Čaputová bola zvolená za prezidentku, úradu sa však ujme až po inaugurácii, ktorá by mala prebehnúť 15. júna. Dovtedy prezidentský mandát ďalej vykonáva prezident Andrej Kiska, jeho nástupkyňa zasa najbližšie dni strávi na dovolenke.

Dá sa predpokladať, že po Čaputovej návrate do pracovného života bude dosluhujúci prezident s novou hlavou štátu v kontakte. Nie je to úplne samozrejmé, čo dokazuje situácia pred piatimi rokmi, keď odovzdávanie úradu spočiatku škrípalo.

Andrej Kiska bol zvolený 29. marca 2014 a o pár dní požiadal vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča o osobné stretnutie „za účelom prejednania krokov v súvislosti s prevzatím úradu“.

Gašparovič s odpoveďou otáľal viac ako mesiac a potom Kiskovi napísal, že na oficiálne osobné stretnutie nevidí dôvod. Dodal, že prezidentská kancelária urobí všetko pre hladké odovzdanie úradu, a nevylúčil nejakú neformálnu schôdzku.

Kiska túto odpoveď zverejnil a obaja prezidenti sa nakoniec v druhej polovici mája predsa len stretli v Tatranskej Javorine, kde má prezident k dispozícii zámok.

Na rozdiel od Kisku je Čaputová členkou politickej strany. To, že v prípade zvolenia vystúpi z Progresívneho Slovenska, je samozrejmé, sama to už avizovala.

Praktické otázky: Protokol a výber ľudí

Na funkciu prezidentky sa môže pripravovať už pred inauguráciou, od zvolenia na to bude mať 75 dní. Tento čas môže využiť na zoznámenie sa s protokolom. Hneď potom ako bolo zrejmé, že zvíťazila vo voľbách, prebrala za ňu zodpovednosť štátna ochranka. Aj to je skúsenosť, ktorá nemusí byť príjemná a budúca prezidentka aj jej najbližší si budú musieť zvykať na to, že budú mať neustále spoločnosť a budú pod dohľadom.

Úrad na ochranu ústavných činiteľov pred piatimi rokmi vyčlenil pre novozvoleného, no ešte neúradujúceho prezidenta Kisku, štyroch ľudí, auto aj vodiča. Nováčika v úrade prezidenta napríklad prekvapilo, že z bezpečnostných dôvodov už pred inauguráciou nemohol sám šoférovať, vstupovať do nepreverených objektov, ani piť nápoje bez kontroly policajného hygienika.

Kým sa prezidentka ujme funkcie, môže si premyslieť, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.

Čaputová ešte ako kandidátka pre televíziu Markíza povedala, že by v paláci chcela mať šéfa svojej kampane Martina Burgra, ktorý vlani pracoval aj na kampani bratislavského primátora Matúša Valla. On sám nebol rozhodnutý či by v prípade úspechu zostal pri novej prezidentka. Kampaňová manažérka Veronika Gulášová pripustila, že nezáväzne s Čaputovou už hovorila o tom, že by s ňou mohla ďalej pracovať.

Tá bude zostavovať aj vlastný tím poradcov, ktorí zabezpečujú expertízu v oblasti domácej i zahraničnej politiky a podieľajú sa aj na príprave príhovorov a vystúpení a pomáhajú zostavovať program. V prvom rozhovore po zvolení pre SME povedala, že po návrate z dovolenky sa zameria na tvorbu svojho prezidentského tímu.

Pre rozhodovanie prezidenta je tento vnútorný okruh ľudí veľmi dôležitý – na kvalitné fungovanie Prezidentského paláca sú potrební kvalitní ľudia so skúsenosťami a zároveň s rovnakým hodnotovým nastavením, aké má hlava štátu.

Nová prezidentka sa bude musieť zároveň rozhodnúť, ako vyrieši svoje bývanie. Čaputová ešte pred prvým kolom v Markíze povedala, že by „veľmi rada zostala bývať tam, kde býva, teda v Pezinku“.

To môže byť problém. Každodenný presun prezidentskej kolóny medzi Pezinkom a Bratislavou môže spôsobovať dopravné problémy, čo si pred časom uvedomil aj Andrej Kiska pochádzajúci z Popradu.

Na začiatku mandátu si za vlastné prostriedky prenajal vilu v Ivanke pri Dunaji, no presuny v pravidelných zápchach, ktoré sú na tento smer na dennom poriadku, komplikovali nielen jeho cestu, ale aj cestu ostatných šoférov. Preto sa nakoniec presťahoval do štvorizbového bytu v štátnom komplexe na Čmelovci. Cesty medzi Pezinkom a hlavným mestom sú upchaté prakticky každé ráno, čo je faktor, ktorý prezidentka bude musieť zobrať do úvahy.

Domáca politika: Stretne sa s Ficom?

Najväčšie výzvy – ak nie v prvých týždňoch – tak určite v prvých mesiacoch čakajú novú prezidentku v domácej politike. Stále nie je vylúčené, že Slovensko čakajú predčasné voľby, po ktorých má hlava veľmi silnú právomoc: rozhoduje o tom, koho poverí skladaním vlády.

Čaputová sa viackrát vyjadrila, že rešpektuje zásady parlamentnej demokracie a skladaním vlády by s najväčšou pravdepodobnosťou poverila predsedu najsilnejšej strany, respektíve toho, kto bude schopný v parlamente pre svoju vládu získať väčšinu.

Aj keby neprišlo k predčasným voľbám, hlasovať o novom parlamente sa bude už pár mesiacov po tom, čo Čaputová nastúpi do funkcie (v marci 2020).

Rokovania s lídrami politických strán ju však pravdepodobne čakajú bez ohľadu na voľby. Prezident má právo volať si k sebe ministrov či premiéra, prezident Kiska pri rôznych otázkach diskutoval s väčšinou parlamentných lídrov.

Čaputová ráno po voľbách v televíznych diskusiách povedala, že do inaugurácie chce viesť neformálne rokovania s politickými lídrami.

Naposledy napríklad o téme ústavných sudcov, o ktorej v januári na viacerých stretnutiach hovoril nielen s predsedom vlády, ale aj so šéfom Smeru Robertom Ficom. Podobné rokovania, vrátane stretnutí s Ficom, zrejme čakajú aj Čaputovú. „Budem sa ešte o tomto rozhodovať a radiť, určite by som sa rada stretla s predstaviteľmi vlády a jednotlivými predstaviteľmi orgánov verejnej moci,“ odpovedala v SME na otázku, či sa stretne aj s predsedom Smeru.

Prvé cesty: Česko a potom?

Zuzana Čaputová v kampani avizovala, že na prvú zahraničnú návštevu by chcela ísť tradične do Českej republiky – tam ju čaká stretnutie s Milošom Zemanom, ktorý v kampani podporil Maroša Šefčoviča. Na druhú cestu by chcela pravdepodobne ísť do Nemecka alebo Francúzska.

Aj prezident Kiska pôvodne zamýšľal vycestovať na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka, plány však musel meniť. Už na druhý deň po svojej inaugurácii musel cestovať na spomienkové stretnutie do Budapešti, ktoré bolo súčasťou série stretnutí prezidentov Vyšehradskej štvorky a Nemecka. S českým prezidentom Milošom Zemanom sa teda prvý raz stretol v Maďarsku, hoci iba neformálne. V júli už Kiska vycestoval do Česka na oficiálnu zahraničnú cestu.

Čaputovú zrejme podobné prekvapenie v prvých dňoch v úrade nečaká. Prezidenti Vyšehradskej štvorky by sa mali stretnúť až v novembri v Česku. Podobne aj samit NATO, na ktorom Slovensko zastupuje prezident, sa bude konať až v decembri tohto roka v Londýne.

Prezidenti tiež pravidelne cestujú na zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré sú v septembri.

Slovenská hlava štátu bude zrejme na jeseň tohto roka pozvaná aj na oslavu korunovácie nového japonského cisára Naruhita. Je to veľká vec, keďže súčasný japonský cisár Akihito sa k 30. aprílu tohto roka rozhodol abdikovať. Krajine vládol takmer 30 rokov, po tom, čo v roku 1990 vystriedal na tróne svojho otca Hirohita.

Bilaterálne návštevy novej prezidentky bude prezidentská kancelária plánovať už spolu s ňou, v období medzi zvolením a inauguráciou.

Čo s ústavným súdom a ostatnými sudcami

Čaputovú môžu už v prvé dni po nástupe čakať povinnosti súvisiace s menovacími právomocami hlavy štátu. To znamená menovanie rektorov a profesorov vysokých škôl, menovanie či odvolávanie sudcov či prijatie poverovacích listín veľvyslancov iných krajín.

Z vážnejších politických otázok sa bude nová prezidentka s veľkou pravdepodobnosťou zaoberať situáciou na Ústavnom súde. Záleží na tom, či a koľko kandidátov na ústavných sudcov zvolia poslanci na aprílovej schôdzi.

Môže sa pokojne stať, že parlament v apríli zvolí len šiestich kandidátov, z ktorých súčasný prezident Andrej Kiska vyberie troch sudcov. Sfunkční sa tak plénum ústavného súdu, no naďalej mu bude chýbať šesť sudcov z trinástich. Zvyšok možno vyberie až Zuzana Čaputová.

Len dva dni po tom, čo sa nová prezidentka ujme úradu, teda 17. júna, končí mandát dvom členom Súdnej rady, ktorých vyberal prezident. Ide o Elenu Berthotyovú a Jozefa Vozára. Nová prezidentka bude môcť do Súdnej rady nominovať dvoch svojich ľudí prakticky hneď po tom, čo sama nastúpi do funkcie.

Na jeseň končí vo funkcii aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Nového predsedu síce volí Súdna rada, nová prezidentka ju však bude do funkcie menovať. A práve nominovaním dvoch ľudí do Súdnej rady túto voľbu do istej miery aj ovplyvní.

Veľkou výzvou pre novú prezidentku bude voľba generálneho prokurátora. Ten by sa mal síce voliť až na jar 2020, no Čaputová v kampani avizovala, že by sa zo svojej funkcie snažila otvoriť so stranami debatu o zmene systému voľby šéfa prokuratúry, o ktorom dnes rozhodujú poslanci parlamentu.

Zároveň povedala, že by do tejto funkcie nevymenovala každého. „V prípade, že má prezident vážne pochybnosti o danom kandidátovi, môže takéhoto kandidáta nevymenovať,“ povedala počas kampane.