Poslanci zastavili ratifikáciu Istanbulského dohovoru, pridávame sa k Rusku a Azerbajdžanu

Slovensko sa vďaka návrhu SNS pridalo na stranu Ruska a Azerbajdžanu. To sú jediné dve krajiny, ktoré doposiaľ nepodpísali Istanbulský dohovor. Teda dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.

Poslanci SNS navrhli zastaviť ratifikáciu za slovenskú stranu preto, lebo dokument ide údajne proti slovenským tradíciám a snaží sa zmeniť definíciu rodu v slovenských zákonoch. Ich návrh podporilo 101 zo 133 poslancov.

Odborníci a odborníčky na domáce násilie SNS zasa v otvorenom liste vysvetľovali, že dohovor kritizuje len tie tradície, ktoré v spoločnosti podporujú nerovnosť medzi mužmi a ženami.

Za stopku pre dohovor hlasoval Smer, SNS, ale aj siedmi z trinástich poslancov Mosta-Híd. Z opozície sa pridali šiesti poslanci OĽaNO, Sme rodina a kotlebovci. Za hlasovali aj mnohí nezaradení poslanci. Proti boli len SaS a poslanecký klub Spolu okolo Miroslava Beblavého (hlasovanie tu).

Za hlasovalo aj štrnásť žien – z toho 2 zo Smeru, 3 zo SNS, 2 z OĽaNO, 2 z ĽSNS, 3 zo Sme rodina a 2 nezaradené poslankyne.

Jaroslav Paška najprv navrhoval zastaviť ratifikáciu dohovoru, neskôr pridal pozmeňujúci návrh, v ktorom chce, aby Slovensko vôbec nebolo zmluvnou stranou dohovoru. Po hlasovaní poslanci SNS zdôraznili, že išlo o ich prioritu.

Od roku 2011 bolo o dohovore ticho

Dohovor za Slovensko podpísala ešte v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v čase vlády Ivety Radičovej. Nikdy sa jej však už nepodarilo presadiť aj ratifikáciu tohto dokumentu v parlamente.

Diskusia k dohovoru ožila v roku 2017, keď začali voči nemu robiť konzervatívni a kresťanskí aktivisti antikampaň s názvom Slovenský dohovor za rodinu. Začalo sa to prednáškami v kostoloch, neskôr pribudli pochody vo viacerých mestách. Tento rok sa dohovor stal aj témou prezidentských volieb. Bola to predovšetkým agenda Mariana Kotlebu a Štefana Harabina.

Na to upozornila krátko pred hlasovaním aj Žitňanská. Kolegom v parlamente pripomenula politický kontext schvaľovania stopky ratifikácie. „Je druhé kolo prezidentských volieb a najneskôr o rok budú parlamentné voľby. Hrá sa o voľné hlasy Kotlebu a Harabina,“ vysvetlila.

No poslancom toto zdôvodnenie nestačilo. Zo 47 krajín Rady Európy pritom nepodpísali dohovor len dve, už zmienené Rusko a Azerbajdžan. Ratifikovala ho väčšina krajín, prihlásilo sa k nemu 34 členov Rady Európy.

Kampaň počas moratória

Hoci v piatok ešte platilo moratórium, poslanci ho nerešpektovali. Viacerí upozornili na to, s čím zrazu objavená agenda o dohovore súvisí. Pripomenuli dohodu prezidentského kandidáta s kňazom a konzervatívnym aktivistom Mariánom Kuffom o odmietnutí dohovoru. Kandidát to urobil a získal Kuffovu podporu.

Vďaka návrhu SNS sa to podarilo splniť aj legislatívne, hoci ešte hodinu pred hlasovaním to vyzeralo tak, že poslanci pred druhým kolom prezidentských volieb o uznesení SNS nestihnú rokovať.

Poslanci Juraj Blanár (Smer), Štefan Zelník (SNS) a Natália Grausová (ĽSNS) totiž opakovane neboli v sále. Preto im prepadlo poradie, a tým pádom sa stihlo hlasovať už v piatok. V opačnom prípade by sa tak dialo až po voľbách na budúci týždeň.

„Že to spravil smerák Blanár, je pochopiteľné,“ pripomenul poslanec Ondrej Dostál (za SaS). Jeho prezidentský kandidát je totiž v druhom kole. No dodal, že SNS a kotlebovci sa tvária, že tohto kandidáta nepodporujú. Poslanci Zelník a Grausová sa svojím nezapojením do rozpravy vlastne pridali do jeho kampane. „A stali sa doslova slúžkami Smeru,“ dodal Dostál na Facebooku.

„Majú strach. Majú strach zo zajtrajška, lebo jednoducho žena,“ skonštatovala Viera Dubačová. Vyzvala ženy v parlamente, pretože „raz toto mačovstvo a toto bezcharakterné šafárenie sa musí skončiť.“ Hovorila o nastolení korektnosti a rovnoprávnom postavení žien.

„História je však neúprosná. Toto nepomáha. Pamätám si, že novela ústavy (o ochrane tradičnej rodiny, pozn. red.) nepomohla kandidátovi Pavlovi Hrušovskému stať sa prezidentom a ani KDH dostať sa do parlamentu,“ dodala Žitňanská.

Vytkla poslancom, že robia z dohovoru tému, ktorá rozvracia spoločnosť. „Robíte z toho citlivú tému. Robíte to, že sa ľudia začínajú voči sebe správať agresívne len preto, že niekto má iný názor. Je to nehanebné zneužívanie tak citlivých tém,“ skonštatovala exministerka spravodlivosti.

A hoci aj jej nástupca v úrade Gábor Gál (Most-Híd) ešte vo štvrtok skonštatoval, že dohovor nepovažuje za tému dňa a je to len vraj agenda SNS, pripomenul, že to, o čom hovorí Istanbulský dohovor, už slovenská legislatíva rieši. „Slovenská republika už gro požiadaviek, ktoré od nás žiadajú, vyriešila,“ povedal minister.

„SNS je proti násiliu na ženách, nebudeme ho tolerovať, sme pripravení diskutovať o zmenách zákonov, ktoré by riešili násilie páchané na ženách,“ povedal po hlasovaní predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.

Nicholsonová apelovala na dámy zo SNS

O návrhu SNS diskutovali poslanci takmer celý štvrtok a aj v piatok dopoludnia. Bola to často emotívna diskusia. Na záver vystúpila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Prihovorila sa najmä poslankyniam SNS, ale aj ostatných strán.

Pripomenula im predsedu SNS a šéfa parlamentu Andreja Danka, ktorý v televíznej diskusii na ňu slovne zaútočil. „Na mňa nejaká cigánočka zo Sasky si nebude dovoľovať, lebo už toho mám plné zuby,“ povedal pred časom.

Rovnako im pripomenula, ako sa krátko po pôrode vrátila do práce, pretože musela presviedčať Danka o tom, že funkciu podpredsedníčky zvládne.

Od ľudí potom polroka dostávala správy, aby dostala ona aj jej deti rakovinu. Posielali na ňu sociálku, pretože vraj ak pracuje, určite nezvláda starostlivosť o dieťa. V tom čase jej pomáhal jej manžel, ktorému sa vysmievali, že je zženštilý.

„Dámy zo SNS zastali ste sa?“ opýtala sa podpredsedníčka parlamentu poslankýň v sále. Pýtala sa, či jej po týchto útokoch ich predsedu vyjadrili podporu. Ak nie verejnú, tak aspoň súkromne. Na jej výzvu žiadna z týchto poslankýň nezareagovala. Podporili ju len opozičné kolegyne.

Argumenty o blahobyte a pretláčaní migrantiek

Nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová, pôvodne zo Sme rodina, argumentovala proti dohovoru aj tým, že sa máme blahobytne. Dohovor je podľa nej zvrátenosťou. „Len sa pozrite okolo seba, žijeme v blahobyte, o akom naši predkovia mohli len snívať. Tečúca pitná voda na otočenie kohútika je pre milióny ľudí vrchol luxusu,“ vysvetľovala poslankyňa s tým, že na tieto vymoženosti museli celé generácie tvrdo pracovať, mysliac pritom na budúcnosť svojich detí a rodín.

„Robili to pre ne. Muži ochraňovali ženy, aby tieto mali príležitosť vychovávať deti podľa vzorov, ktoré viedli k stále väčším istotám a prospechu pre všetkých,“ dodala s tým, že Istanbulský dohovor túto konštrukciu ničí.

Opoziční poslanci jej vyčítali, že číta článok z konšpirátorského časopisu Zem a vek. „Aký súvis má mlátenie detí a žien s tečúcou vodou?“ pýtal sa jej Alojz Baránik zo SaS. Odpovede sa nedočkal.

Zato reagoval Peter Marček, ktorý bol tiež pôvodne v Sme rodina a teraz sa opakovane aj so Šimkovičovou zhoduje pri hlasovaní s koalíciou. Vysvetlil, že mu na dohovore prekážajú len dve ustanovenia, ktoré umožňujú urýchlené konanie o azyle v prípade žien. Vidí za tým skrytú podporu migrácie žien z Ázie.

Naopak, Zuzana Zimenová z klubu SaS pripomenula poslancom Smeru, ako sa ešte nedávno zabávali na antifeministických vtipoch počas osláv Medzinárodného dňa žien. „Prijatím alebo neprijatím dohovoru sa zo dňa na deň nič nezmení,“ povedala vrámci rozpravy aj Žitňanská.

Pripomenula, že v spoločnosti sa niečo zmení vtedy, keď sa začneme v spoločnosti kultivovane rozprávať a keď začneme vychovávať deti tak, že vzťah medzi mužom a ženou nie je o tom, či niekto tomu druhému niečo dovolí alebo ho bude za niečo trestať.

Fico sa dohovorom najskôr chválil

Proti ratifikácii dohovoru hlasoval v piatok aj predseda Smeru Robert Fico. Keď však bol ešte premiér, tak pred šiestimi rokmi sa na Fóre podnikateliek týmto dokumentom chválil.

„Výraznou mierou sme sa zasadzovali aj za prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v roku 2011 podpísali,“ chválil sa v decembri 2013.

Vo štvrtok už povedal, že je to „len“ dohovor Rady Európy, nie Európskej únie, preto pre nás nie je až taký dôležitý. Európska únia však v roku 2017 Istanbulský dohovor podpísala ako celok a vyzvala krajiny na jeho ratifikovanie.

V piatok Fico pred novinármi hovoril o neprijateľnosti dohovoru, pretože obsahuje ustanovenia, ktoré ohrozujú v ústave zakotvené manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. „Je to ďalšia facka liberálom. Ak dnes niekto dostáva na frak, sú to bezhodnotovo nastavení ľudia,“ dodal Fico.

Zdôraznil, že Smer si váži časti dohovoru, ktoré riešia boj proti násiliu páchanému na ženách. Prisľúbil podporu svojich poslancov zmenám, ktoré treba do nášho právneho poriadku doplniť.