Trumpova venezuelská červená čiara

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Prezident Trump stojí pred kľúčovým testom svojej zahraničnej politiky a musí sa rozhodnúť, ako sa postaví k Venezuele. Jeho administratíva úplne jasne povedala, že Spojené štáty už viac nepovažujú Nicolasa Madura za venezuelského prezidenta, a verejne podporila predsedu venezuelského Národného zhromaždenia Juana Guaidóa ako dočasného lídra krajiny. Trump zašiel tak ďaleko, že vyzval venezuelskú armádu, aby neuposlúchla Madurove rozkazy. Takéto vyhlásenia sú oveľa silnejšie ako „červená čiara“, ktorú bývalý prezident Barack Obama nakreslil okolo sýrskeho prezidenta Baššára Asada.

Trumpov tlak zatiaľ nefunguje. Maduro si upevnil svoje pozície a neopustila ho ani tamojšia armáda. Hoci pre Venezuelu môžu byť americké sankcie bolestivé, takisto môžu vytvoriť pocit obkľúčenia, ktorý môže vládu režimu nad národom len pritvrdiť. V rôznych stupňoch sa niečo podobné stalo na Kube, v Severnej Kórei či v Iráne.

Ruská pomoc

Venezuela je komplikovaná a rozdelená krajina a Maduro ako dedič zakladateľa súčasného režimu Huga Cháveza stále nachádza podporu v chudobných a vidieckych oblastiach. Ale čo sa týka podpory režimu, oveľa dôležitejšia sa ukázala byť otvorená a značná pomoc z Ruska. Dnes Moskva priznáva, že do Venezuely poslala vojenský personál. Minulý víkend do krajiny prileteli dve ruské vojenské lietadlá s asi stovkou vojakov na palube.

Toto je však len posledný zo série krokov, ktorý robí Moskva pre Madura. Za niekoľko posledných rokov Moskva pomohla chradnúcej caracaskej vláde obilím, zbraňami, hotovosťou i pôžičkami. Odhady ruských investícií vo Venezuele kolísajú medzi dvadsiatimi a dvadsiatimi piatimi miliardami dolárov. Rusko dnes kontroluje takmer polovicu dcérskej spoločnosti Citgo so sídlom v Spojených štátoch, ktorá je hlavným zdrojom vládnych príjmov. Venezuelská armáda používa takmer výlučne ruské vybavenie.

Kamarát z Kremľa

Zdá sa, že venezuelský gambit je pre ruského prezidenta Vladimíra Putina osobne veľmi dôležitý. S tým, ako v posledných rokoch venezuelská ekonomika narážala na stále väčšie a väčšie problémy a ako narastala politická nestabilita, krajinu opustila dokonca aj väčšina ruských spoločností, pretože ju považovala za príliš veľké riziko. Ale ako vo svojej správe pre Wilsonovo centrum píše Vladimir Rouvinski, ruským štátom kontrolovaný ropný gigant Rosneft vytrval a svoju podporu pre Madura ešte zvýšil. Túto spoločnosť vedie Igor Sečin, ktorý má pevné väzby na Putina a často ho nazývajú druhým najmocnejším človekom v Rusku.

Inými slovami, Putin je pevne rozhodnutý