Denník N

Výročie vstupu do NATO si nepripomíname vinou politických populistov a konšpirátorov

Foto - Kancelária prezidenta SR
Foto – Kancelária prezidenta SR

Autor je riaditeľom programu Bezpečnosť a obrana
Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku

Pri pripomínaní si 15. výročia vstupu Slovenska do NATO by sa očakávalo, že tento dátum bude spojený aspoň s nejakými oslavami a oficiálnymi ceremóniami. Tak, ako to je normálne v iných krajinách. Napríklad v Českej republike, kde v deň výročia vstupu boli vlajky NATO vyvesené všade po republike a konali sa oslavy a spomienkové akcie.

Slovensko však má od normálnosti ešte ďaleko a, bohužiaľ, u nás prebieha boj o úplne základné spôsoby, pravidlá fungovania a hodnoty, ktoré by nám mali byť po prežitých skúsenostiach (so Sovietskym zväzom na večné časy) už vlastné. Namiesto toho máme vo vedení štátu množstvo bývalých komunistov, eštebákov, populistov, demagógov a klamárov, ktorí šíria bludy o neutralite a nejakom moste medzi Východom a Západom.

Podporovanie povier a šírenie dušpastierstva je presne to, čo týmto ľuďom dáva nádej, že sa ešte nejaký čas udržia pri moci. Samozrejme, aj za výpomoci šírenia dezinformácií z Kremľa, ktoré sú týmto ľuďom také blízke. Čo sa ako komunisti za mladi naučili, na staré kolená ako samozvaní demokrati našli.

To, že týmto správaním spochybňujú a ohrozujú základy našej bezpečnosti, a teda aj našej štátnosti, im je úplne jedno. To platí aj pre ministerstvo obrany, ktoré je plné ľudí mysliacich v intenciách Varšavského paktu. Podľa toho ministerstvo aj naše ozbrojené sily vyzerajú. To odzrkadľuje aj fakt, že 15. výročie nášho vstupu do Aliancie ministerstvo obrany prejde bez povšimnutia.

Namiesto toho, aby sa u nás viedla zmysluplná diskusia o Aliancii, jej nedostatkoch, potrebných zmenách a pôsobení Slovenska v nej, sa u nás stále vedie hlúpa debata, či je vôbec pre Slovensko výhodné byť súčasťou NATO. Najhoršie na tom je to, že takúto diskusiu vo verejnom priestore vedú politici a ľudia, ktorí obrane a spôsobu fungovania NATO nerozumejú ani za mak. Preto u nás ešte stále môže prebiehať diskusia, ktorá sa len minimálne odlišuje od predvstupových diskusií z roku 2004.

Takže si znova zopakujeme, prečo je pre nás dôležité a výhodné byť členom a spojencom v NATO:

  • Aliancia nám ako jediná poskytuje bezpečnostné a obranné garancie. Zmluvné strany… sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku… Čiže Aliancia nám vytvorila bezpečnostný rámec ako základný predpoklad na ekonomický a politický rozvoj, ktorý nás radí medzi vyspelé a stabilné krajiny.
  • Ide o jedinú medzinárodnú politicko-vojenskú organizáciu s medzinárodnoprávnymi záväzkami pre svojich členov. Čo znamená, že nielen Slovensko má záväzky voči svojim spojencom (ktoré si pri budovaní vlastnej obranyschopnosti dlhodobo neplní), ale aj spojenci, ako USA alebo Francúzsko a pod., majú záväzky voči nám. To je dôležité najmä v prípade Čl. 5 kolektívnej obrany Washingtonskej zmluvy.
  • Počas svojho 70-ročného pôsobenia NATO nezlyhalo ani raz. Nikdy nebola členská krajina NATO napadnutá a nikdy medzi spojencami nedošlo k ozbrojenému konfliktu. Cyprus nie je a nikdy nebol členskou krajinou NATO.
  • Napriek zvyšujúcim sa výdavkom na obranu máme stále v porovnaní s krajinami mimo NATO relatívne nízke náklady na obranu, ktoré zdieľame s našimi spojencami. Tie nám vytvárajú priestor využívať tieto výdavky na iné oblasti našej spoločnosti a ekonomiky. Zabúdame, že počas studenej vojny boli výdavky na obranu Československa na úrovni šiestich percent HDP. Nehovoriac o potrebe budovania vševojskových síl v prípade neutrality, a teda potrebe vyšších výdavkov na obranu, ako sú 2 percentá HDP, ku ktorým sme sa zaviazali.
  • Nikto o nás a našej bezpečnosti nerozhoduje bez nás. To isté platí aj o NATO, kde sa rozhodnutia robia na základe konsenzu. Čiže princíp solidarity. Nik nás nenúti podieľať sa na operáciách, s ktorými nesúhlasíme. Viď operáciu v Iraku, na ktorej sa NATO nepodieľalo, alebo v Líbyi, kde sme sa ako spojenec podieľať nemuseli.

Spoločné pôsobenie a cvičenia NATO pomáhajú našim ozbrojeným silám získať skúsenosti, ktoré posilňujú nielen našu schopnosť lepšie spolupracovať s vyspelými armádami, ale posilňujú aj pripravenosť a vycvičenosť našich vojakov, a teda aj našu obranyschopnosť.

Tieto argumenty a fakty akoby stále nestačili. Politici, ktorí o sebe tvrdia, že sú hrádzou proti extrémizmu a že Slovensko je stabilným a dôveryhodným členom euroatlantického spoločenstva, šíria rôzne výmysly a dezinformácie na svoj populizmus.

Najlepší príklad bludov a klamstiev, ktoré šíria politici takzvanej hrádze proti extrémizmu, zažívame v dnešných dňoch aj v súvislosti s bilaterálnou Zmluvou o vojenskej spolupráci s USA (DCA).

To, čo jej títo ľudia vytýkajú, najmä pri rokovaniach o predmetnej zmluve, sú medzinárodnoprávne záväzky SR, ktoré vyplývajú z ustanovení zmlúv u nás už dávno platných v kontexte nášho členstva v NATO. Ide napríklad aj o právne postavenie a zodpovednosť (disciplinárnu, trestnoprávnu a zodpovednosť za spôsobenú škodu) príslušníkov ozbrojených síl našich spojencov na území Slovenska/SR. To všetko spadá do tzv. acquis NATO (súbor 8 zmlúv), ku ktorým sme pristúpili a zaviazali sa ich implementovať do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Zmluva DCA reflektuje zmluvný rámec NATO a nejde nad jeho rámec. Je smiešne, že toto je predmetom sporu a dokonale potvrdzuje absolútnu neznalosť a neschopnosť týchto politikov, ktorí sa nehanbia rozprávať o niečom, čomu nerozumejú, alebo zámerne klamú.

Keby sme boli ozajstným právnym štátom, tak takíto ľudia a politici by sa mali zodpovedať pred súdom za šírenie poplašných správ. Preto je čas, aby títo ľudia boli už vytlačení na perifériu verejného života alebo konečne odišli do zabudnutia.

Teraz najčítanejšie