Blahoželanie novozvolenej prezidentke

Autor je verejný teológ

Po volebnej kampani ako z partesu sa Zuzana Čaputová stala víťazkou prezidentských volieb 2019. Ako politická novicka porazila skúseného politika Maroša Šefčoviča, čím sa na Slovensku zopakoval scenár spred piatich rokov. Nie je bez zaujímavosti, že aj v Spojených štátoch amerických porazili ostatní dvaja prezidenti dlhoročných politikov s impozantným životopisom.

V najbližších dňoch budeme čítať rôzne analýzy, ktoré sa pokúsia objasniť dôvody volebného úspechu čerstvo zvolenej prezidentky. Jedným z nich nepochybne bolo – podobne ako v prípade Baracka Obamu a Donalda Trumpa – jej autentické vystupovanie. Podľa niektorých išlo o strojenú autenticitu, ktorá bola súčasťou stratégie na oslovenie voličov. Nemyslím si to.

Kalendár ukazoval dátum 16. júl 2018 a ja som bol vtedy na Slovensku, konkrétne v martinskom antikvariáte Mädokýš, nachádzajúcom sa v podzemných priestoroch Živeny – celonárodného sídla spolku slovenských žien. Návštevník antikvariátu nielenže nájde na poličkách množstvo zaujímavých titulov, ale má tiež možnosť zoznámiť sa so znalým a zanieteným antikvárom Jánom Cígerom.

Pri našom stretnutí mi pán Cíger povedal, že svoj antikvariát vníma nielen ako obchod, ale najmä ako „priestor na stretnutia medzi knihami“. Uprostred debaty poznamenal, že o chvíľu bude musieť končiť, pretože očakáva návštevu – prezidentského kandidáta. Bol som v tom čase jediným zákazníkom a prišlo mi prirodzené opýtať sa, či moja prítomnosť nebude prekážať. Odpoveď mi umožnila zostať a venovať sa tomu, kvôli čomu som prišiel.

Do antikvariátu vošla v elegantných žltých šatách prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová so svojím sprievodom. S hostiteľom viedla zaujímavú diskusiu. Obsah cudzích rozhovorov sa nepatrí vynášať, hoci v ňom neodznelo nič, za čo by sa Zuzana Čaputová mala hanbiť. Tak teda aspoň jeden postreh.

O kvalite charakteru človeka najlepšie vypovedá to, ako sa správa, keď si myslí, že ho nikto nepozoruje. Pani Čaputová na samotnom začiatku volebnej kampane – mimo davu ľudí a žiary reflektorov – pôsobila na mňa rovnakým dojmom ako na jej konci v televíznych dueloch, keď sa na ňu upierali zraky celej krajiny. Bola pokojná, prirodzená, so záujmom počúvajúca a zmysluplne reagujúca na otázky. Jej autenticita išla ruka v ruke so slušným vystupovaním.

Paradoxne, počas prezidentskej kampane slušnosť nie vždy zdobila jej podporovateľov na sociálnych sieťach. Niektorí sa vo svojom misionárskom zápale správali neslušne až agresívne voči osobám podporujúcim iných kandidátov. Postoj liberálnej tolerancie im bol vzdialený, napriek tomu, že sa za liberálov považujú. Na druhej strane tu boli osoby, ktoré na prezidentskú kandidátku nevyberavo a neférovo útočili. Stala sa objektom difamácie a slúži jej ku cti, že v súlade s duchom liberalizmu neoplácala rovnakou mincou.

Prezidentská kampaň nám ukázala, že obaja finalisti boli podporovaní množstvom slušných občanov, ale aj tými menej slušnými. Občanov každej krajiny možno vskutku rozdeliť na slušných, menej slušných či dokonca neslušných, bolo by však chybou prepadnúť sebaklamu a myslieť si, že do kategórie slušných patríme len my a osoby zdieľajúce naše politické názory. Žiadny politik ani politická strana nemá monopol na slušnosť.

Zuzana Čaputová bude prezidentkou polarizovaného Slovenska, a to nielen v otázke názoru na liberalizmus či slušnosť. Niektorí po jej volebnom víťazstve prežívali eufóriu a vkladajú do novozvolenej prezidentky podobnú nádej ako americkí občania do Baracka Obamu v roku 2008. Mal som možnosť tú atmosféru zažiť priamo v Chicagu. Potom je tu však nemalá skupina občanov, ktorá je s výsledkom volieb nespokojná a ktorú by víťazná strana nemala ignorovať a už vôbec nie znevažovať. A to nielen z morálneho hľadiska, ale aj z dôvodu politickej prezieravosti.

Hoci tento spôsob myslenia môže byť mnohým cudzí, domnievam sa, že vo vyspelej demokratickej spoločnosti si víťaz prezidentských volieb zaslúži rešpekt a preukázanie dobrej vôle zo strany občanov. Keď v Spojených štátoch po zvolení súčasného prezidenta niektorí skandovali: „Nie môj prezident!“, považoval som to prinajmenšom za prejav neslušnosti. Na Slovensku sme sa, našťastie, s takými prejavmi zatiaľ nestretli, hoci niektorí to tak môžu vnímať.

Ako vonkajší pozorovateľ slovenskej politickej scény, ktorému na budúcnosti Slovenska záleží, želám Zuzane Čaputovej, aby sa stala dobrou prezidentkou. V kontexte Slovenska má použité adjektívum silný etický dôraz, keďže prezidentský úrad je tu mnohými vnímaný ako pozícia morálnej autority a určitý symbol. Prezidentke Čaputovej želám, aby sa stala symbolom dobra.

Želám pani Čaputovej, aby sa jej podarilo naplniť sľub, že bude prezidentkou všetkých občanov. Počas volebnej kampane preukázala, že má predispozície, ktoré môžu prispieť k deeskalácii napätia a upokojovaniu situácie, čo bude prvým krokom k vzájomnému zbližovaniu občanov, ktorí si musia uvedomiť, že sa buď naučia spolu žiť, alebo budú musieť spolu trpieť. Ideologická vyhranenosť či prezidentstvo straníckeho strihu by mohlo mať za následok ešte hlbšie rozdelenie a nárast animozity v spoločnosti.

Moje ďalšie želanie úzko súvisí s predchádzajúcim: želám pani Čaputovej, aby trávila čo najviac času mimo prezidentského paláca a načúvala názorom a problémom bežných ľudí. Slovensko nie je len bratislavská kaviareň, ale aj banskobystrická krčma či bardejovský kostol. Nežijú tu len pochlebovači z Facebooku, ale aj pochybovači z fabriky. Transformační lídri majú schopnosť empatie – ak ju ako prezidentka bude prejavovať, získa si sympatie aj mnohých tých, ktorí ju v týchto voľbách nevolili.

Ak sa prezidentka Čaputová bude chcieť stať integračnou osobnosťou, celkom určite sklame niektorých z jej súčasných podporovateľov. Nenaplnené očakávanie či zmarené osobné ambície budú znamenať obrátený chrbát. Želám jej, aby sa tým nenechala odradiť ani znechutiť a našla povzbudenie vo Václavovi Havlovi, ktorý mal podobnú skúsenosť.

Zuzane Čaputovej sa správne podarilo identifikovať najpálčivejší problém súčasného Slovenska: deficit spravodlivosti. Jej posolstvo za „slušnosť a spravodlivosť“ v spoločnosti zarezonovalo a zostáva dúfať, že sa jej nielen podarí si tento dôraz zachovať, ale že bude – v rámci možností – podnikať strategické kroky, ktoré prispejú k odstraňovaniu zmieneného deficitu.

Pani Čaputovej tiež želám, aby sa jej podarilo zachovať si morálnu integritu. Aj tento text je dôkazom, že človek nikdy nevie, kto a kedy ho môže pozorovať, či dokonca nahrávať. Sľubná kariéra nejedného politika stroskotala na nedostatku integrity. Samozrejme, politik má vždy možnosť snažiť sa zlé veci skrývať alebo zametať stopy. Lepším prístupom je konzistentne žiť v súlade so základnými mravnými princípmi a zákonnými normami krajiny.

Na záver, v antikvariáte Mädokýš som si v ten deň kúpil knihu Ladislava Mňačka Ako chutí moc. Želám pani Čaputovej, aby počas zastávania prezidentskej funkcie často reflektovala nad pokušením moci a nikdy mu nepodľahla. Želám jej, aby o päť rokov prevažná väčšina rozumných ľudí dobrej vôle mohla skonštatovať, že Zuzana Čaputová bola dobrou prezidentkou.