Slováci, oslavujte

Autor je šéfredaktorom českého týždenníka Respekt

Od novinárov sa väčšinou vyžaduje, aby premýšľali o budúcnosti a rozohrávali ďalšie možné partie. Rovnako tak, aby hľadali rôzne „ale“, pripomínali, čo sa mohlo urobiť inak, lepšie. V túto chvíľu si však myslím, že by si Slováci mali najmä tento moment užiť, osláviť ho. Podaril sa im totiž kúsok, ktorý je výnimočný aj v európskom kontexte.

Radosť je dôležitá ingrediencia politiky. Ak majú ľudia pocit, že volia stále len menšie zlo, má to vplyv na atmosféru v spoločnosti. A trochu ju to aj mení, silnie potom cynizmus, pragmatizmus, rastie pocit, že hodnoty treba skrývať, pretože predsa o ne nikto nestojí. Keď sa objaví kandidát(ka), ktorá si stojí za svojimi názormi a s ktorou sa môžu ľudia – pochopiteľne, nie všetci – identifikovať, je to veľká vzpruha.

Rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Ficom nie je len v ich osobách. Je aj v tých, čo ich podporujú, a zdá sa viac než zrejmé, že kým od Fica jeho voliči čakajú predovšetkým nejaké benefity, stúpenci Čaputovej ju vidia ako hodnotovo blízku osobu. Je ťažké sa identifikovať s Ficom a ešte ťažšie je hľadať napojenie na jeho idey (podľa mňa ani neexistujú), ale je pomerne ľahké chcieť byť ako Čaputová. Preto toľko jej stúpencov cíti radosť – nie je to len úspech jednej kandidátky, ale prístupu k svetu.

V tomto ohľade prekračujú výsledky prezidentského súboja štátne hranice. Časť českej spoločnosti oslavuje, ako keby to boli české voľby. Dobrý pocit sa však nepochybne rozšíri aj do ďalších kútov Európy. Nie je to tak dávno, čo sa zdalo, že už dianie môžu určovať len politické prúdy, ktoré reprezentujú napríklad talianski či rakúski nacionalisti, politici ako Miloš Zeman či Robert Fico, referendá presadzujúce brexit a podobne.

Slovenskí voliči v sobotu zvolali: Je tu aj iná časť Európy! Silu tohto hlasu umocnilo aj to, že prichádza z regiónu, kde podobnú nádej nikto nehľadal a nečakal. Zo strednej Európy sa v posledných rokoch rozširujú skôr deštruktívne hlasy.

Každý, kto sa politikou zaoberá, vie, že jedny voľby svet nezmenia. No ak si skúsime predstaviť situáciu, keď by Zuzana Čaputová nezvíťazila, vyjaví sa jasný obraz toho, aké dôležité hlasovanie to bolo. Takže zo soboty na nedeľu sa nezmenila slovenská spoločnosť, ale každé dielo sa začína prvým ťahom štetcom, prvým slovom, prvým tónom, prvým krokom…

Na záver si ešte dovolím jednu poznámku, ktorá presahuje politickú súťaž. Často sa rozoberá, ako môžu politiku a spoločnosť zmeniť ženy, keby dostali príležitosť. Kladú sa potom na ne väčšie nároky než na mužských kolegov, pretože zatiaľ čo zlyhanie muža je zlyhaním jednotlivca, zlyhanie ženy sa mnohokrát vydáva za zlyhanie žien. Lenže silnejší hlas ženám nepatrí preto, aby nás urobili lepšími, ale jednoducho preto, že nie je jediný dôvod, aby ho nemali.

A preto je dôležité, že teraz každé malé dievča, bez ohľadu na to, kde vyrastá, vidí, že sa môže stať aj prezidentkou. Možnosti naraz nepoznajú hranice. A to je skvelá správa. V Česku často provokujem tézou, že nastáva storočie žien. Najmä v západnom svete sa v posledných rokoch niečo zlomilo a ženy sa viac dostávajú do popredia. Nečakal by som, že moju myšlienku tak skoro potvrdia aj slovenskí susedia. Tá cesta je, pochopiteľne, ešte dlhá, ale nepochybne sme sa na ňu už vydali. Našťastie.