Prvý apríl, alebo kto bol kandidátom Smeru
Autor je spisovateľ
Dlhé týždne sme boli svedkami zvláštneho divadla. Sledovali sme predstavenie s beznádejne zlým hercom, ktorý sa svoju úlohu síce naučil naspamäť, no ocitol sa v úplne inom žánri, na aký bol zvyknutý, a viackrát v priamom prenose aj sám žasol, kam sa to vlastne dostal.
Kandidát Smeru Maroš Šefčovič bol v predvolebných debatách taký nepresvedčivý, že to cítil aj on sám, a svoje rozpaky schovával za desivý úsmev, z ktorého sa mnohí budú ešte dlho spamätávať a ktorý zostane ukážkou falošnosti a neúprimnosti. Už dávno som v debatách nevidel toľko prázdna a urputne opakovaných bezobsažných fráz – možno naposledy u poslanca Fica, keď pred piatimi rokmi neúspešne kandidoval na tú istú funkciu.
U uznávaného diplomata a podpredsedu Európskej komisie však pri jeho prezentácii človek predsa len čaká čosi viac ako len karikatúru samého seba. Namiesto päť rokov starého dôrazu na scientológiu tu bola dookola opakovaná koncipientská prax a rozprávka o protikandidátke ako najdôležitejšie problémy, ktoré jeho i našu krajinu trápili.
Nech už bola jeho motivácia kandidovať akákoľvek, dobrovoľne zo seba urobil hlupáka a poslušne vyvolával zimomriavky trápnosti nielen u voličov opačného tábora. Z jeho neverbálnej komunikácie i spôsobu rozprávania jednoznačne vyžarovalo, že k
