Slovensko nedeportovalo vlastných občanov iba na nátlak nacistického Nemecka. V roku 1942 sme to robili z vlastnej vôle
Slovenský štát nepovažoval Židov za ľudí. Chcel sa ich zbaviť a neváhal ich poslať na smrť.
Dionýz Lénard nemal ani 30 rokov. Pochádzal z veľmi chudobných pomerov, bol však veľmi sčítaný a vzdelaný. Mal umelecké ambície, písal básne a poznal sa s viacerými umelcami medzivojnového Československa.
Jeho plány a nádeje zhatila vojna, vznik Slovenského štátu a deportácia. Do koncentráku ho deportovali hneď v roku 1942 v jednom z prvých transportov zo Slovenska.
Lénard bol však aj pravdepodobne úplne prvým, komu sa po úspešnom úteku z koncentračného tábora podarilo vrátiť na Slovensko a podať svedectvo o skutočnom osude svojich krajanov.
Oficiálna propaganda slovenského štátu tvrdila, že Židia sa majú po deportovaní dobre, že si našli na východe nové domovy.
V skutočnosti ich posielali na smrť.
Žltá hviezda
Predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany plánovali „riešenie židovskej otázky“, vrátane obmedzovania práv a arizácie židovského majetku, ešte pred vznikom slovenského štátu. Príprava prvých protižidovských zákonov sa začala už v období, keď malo Slovensko ešte len autonómiu v rámci Československa, medzi októbrom 1938 a marcom 1939.
Vrcholom protižidovských zákonov sa stal takzvaný Židovský kódex, vládne nariadenie zo septembra 1941 o právnom postavení Židov a ústavný zákon z marca 1942 o vysťahovaní Židov.
Židovský kódex bol súborom protižidovských noriem a patril medzi najbrutálnejšie protižidovské zákony v Európe. Z veľkej časti preberal nacistické norimberské zákony. Rozsiahly kódex však väčšinou iba zhrnul, sprísnil a upresnil protižidovslé zákony a nariadenia, ktoré sa na Slovensku prijímali a uplatňovali od roku 1939.
To, kto je Žid, už kódex určoval na rasovom základe. Židom prikazoval nosiť verejné označenie (neskoršie nariadenie ho konkretizovalo ako žltú šesťcípu hviezdu), nariadil nútenú prácu a pokračoval v krátení ich práva v každej oblasti.
Židia boli už predtým vylúčení zo škôl, nesmeli slobodne cestovať a sťahovať sa, nesmeli navštevovať kultúrne a športové podujatia. Aj arizácia židovského majetku vrátane núteného odovzdávania predmetov osobnej potreby prebiehala dávno pred prijatím Židovského kódexu na základe skorších zákonov a nariadení.
Židia kódexom prišli o volebné právo, zakázané boli odvtedy sobáše i pohlavný styk medzi Židmi a Nežidmi. Židia nesmeli zamestnávať Nežidov, až na výnimky nesmeli byť ani zamestnaní Nežidmi, nesmeli šoférovať, ale napríklad ani chytať ryby.
Obmedzené boli dokonca i práva Nežidov žijúcich v manželstve so Židom. Prišli tak o
