Denník N

O tom, ako obmedziť naše sebecké záujmy

Inštalácia umelého trávnika vpravo - nevyžaduje polievanie - je dôsledkom nariadení o obmedzení spotreby vody v Kalifornii (máj 2015). FOTO - AP
Inštalácia umelého trávnika vpravo – nevyžaduje polievanie – je dôsledkom nariadení o obmedzení spotreby vody v Kalifornii (máj 2015). FOTO – AP

Psychológovia si kladú otázku, ako minimalizovať sebecké záujmy ľudí a motivovať ich správať sa morálne. Ukazuje sa, že oveľa viac ako finančné stimuly funguje zasadiť naše správanie do sociálneho kontextu.

Tragédia spoločnej pastviny (z angl. Tragedy of the Commons) je označením pre situáciu, keď správanie ľudí, ktorí sa usilujú maximalizovať vlastný úžitok, vedie k vyčerpaniu obmedzených zdrojov a v konečnom dôsledku poškodeniu ich záujmov.

Predstavte si napríklad, že sa s viacerými farmármi delíte o „obecnú pastvinu“, na nej chováte dobytok. Je prirodzené, že každý z vás bude chcieť zarábať čo najviac, a preto svoje stádo rozšíri. Ak to však urobí každý farmár, po chvíli sa stane, že na pastvine už nebude čo spásať – dobytok proste všetko zožerie a farmári prídu na mizinu.

Snaha mať čo najväčší výnos sa tak po určitom čase obráti proti samotným farmárom, ktorí obmedzený zdroj – trávu – úplne spotrebujú.

Tragédia spoločnej pastviny sa dá napasovať aj na morálne dilemy, ktoré dennodenne riešime. Niektorí z nás si uvedomujú, že ak by sme sa všetci správali ako farmári vyššie, obmedzené zdroje by rýchlo došli. A preto sa zámerne vo svojej spotrebe obmedzujeme – plytváme menej vody alebo jazdíme MHD.

Lenže ak sa k nám nepridajú aj ostatní, veľmi ľahko sa môže stať, že k tragédii aj tak dôjde. Síce bez nášho prispenia, ale predsa. Otázkou preto je, ako motivovať aj ostatných členov spoločnosti, aby prestali hľadieť na iba vlastný úžitok a začali sledovali záujmy celku.

Sucho v Kalifornii viedlo k reštrikciám v spotrebe vody

Minulý mesiac vydal Jerry Brown, guvernér Kalifornie, nariadenie o obmedzení spotreby vody v štáte. Ako je známe, Kalifornia už niekoľko rokov trpí katastrofálnym suchom.

Šetrenie vody vyžaduje kooperáciu vo veľkom – ak vy zavlažovanie svojho trávnika vypnete, ale váš sused si postaví nové golfové ihrisko, ktoré bude neustále polievať, po určitom čase sa spoločný zásobník vody úplne vyprázdni. A doplatíte na to aj vy, hoci ste sa správali hospodárne.

Ukazuje sa, že jeden zo spôsobov, ako obyvateľov Kalifornie primať k väčšej hospodárnosti, takzvaná Pigouova daň, úplne nefunguje. Ide o taxu, ktorou sa označuje zdanenie negatívnych externalít, čiže nepriaznivých dopadov na životné prostredie.

Z odhadov, ktoré sú dnes k dispozícii, vyplýva, že zhruba 10-percentný nárast ceny vody v Kalifornii viedol iba k dvoj- až štvor-percentnému poklesu jej spotreby. To nie je zanedbateľné číslo, ale potrebná je ešte väčšia redukcia.

Na sociálnom kontexte záleží

Výskum Gordona Kraft-Todda z Yalovej univerzity a jeho tímu, ktorý práve vyšiel v Current Opinion in Behavioral Sciences, skutočne ukazuje, že motivácia v podobe rôznych materiálnych odmien, ako sú peniaze, tričká alebo hrnčeky, zvyšuje kooperáciu iba minimálne.

Čo naopak funguje, je, ak naše správanie zasadíme do sociálneho kontextu. Jedna zo stratégií, ktorú možno uplatniť, spočíva v tom vystaviť naše kooperatívne alebo sebecké správanie pohľadu okolia.

„Štát by mohol zriadiť webovú stránku, na ktorej by vlastníci domov verejne zložili sľub, že znížia spotrebu vody o 15 percent. Tí, ktorí by tak urobili, by dostali tabuľku na trávnik, na ktorej by stálo niečo takéto: ‚Môj trávnik je žltý, lebo som sa zaviazal pomôcť Kalifornii‘,“ opisujú stratégiu autori štúdie pre New York Times.

Sociálne porovnávanie

Druhý spôsob, ako redukovať spotrebu vody v Kalifornii (a obecne, ako zvýšiť kooperáciu v spoločnosti), vychádza z toho dať ľuďom informácie, ako sa správajú iní ľudia v ich okolí.

Firma WaterSmart Software stratégiu už uplatňuje. Svojich klientov informuje nielen o ich spotrebe vody, ale aj o spotrebe susedov. Podľa odhadov vedie takéto sociálne porovnávanie k redukcii spotreby vody až o 5 percent. Má teda porovnateľný (dokonca lepší) účinok ako 10-percentný nárast ceny vody.

Funguje preto, lebo nechceme byť horší ako iní ľudia – „ak sused Fero dokázal znížiť spotrebu vody o 10 percent, tak my to dokážeme aspoň o 20,“ hovoríme si.

Sociálne porovnávanie vo filme Slunce, seno a pár facek. Zdroj – Youtube

Když vy přestavíte, tak my to poženem vo štok!
Když vy břízolit, tak my kachličky!
A když vy inženýrku, tak my…
To budete koukat!

Funguje to, lebo sme sociálne tvory

Takéto sociálne intervencie fungujú, pretože ľudia sú sociálne tvory. Po celú našu históriu žijeme v menších alebo vo väčších skupinách – od spolupráce s druhými závisíme a ich hodnotiaci pohľad nás neustále sprevádza.

Milióny rokov žili naši predkovia v miniatúrnych sociálnych skupinách, ktoré tvorili desiatky pokrvne príbuzných členov. Spoluprácu medzi nimi vysvetľuje príbuzenský výber – medzi sebou sa príbuzní správajú pekne preto, lebo z toho profitujú gény v nich (rodič má so svojím dieťaťom spoločných 50 percent vlastných génov, preto je mimoriadne motivovaný sa oň starať).

Postupom času sa však spoločnosti rozrástli natoľko, že sme začali prichádzať do kontaktu aj s inými ľuďmi, ktorí nepatrili do našej rodiny. Milé správanie k nim vysvetľuje takzvaný recipročný altruizmus, čiže jav, keď si pomáhame preto, lebo vieme, že naša pomoc bude opätovaná – inými slovami, susedovi požičiame hrabličky a on nám za to pozbiera opadané hrušky.

Kľúčom je reputácia

Lenže spoločnosť je dnes taká veľká, že k opätovaniu prísť nemusí. Veď ako vám oplatí dôchodca pekné správanie, ak mu uvoľníte miesto v električke, keď sa už nikdy neuvidíte? Aj tu však k milému správaniu dochádza. Prečo? Odpoveď spočíva v takzvanej nepriamej reciprocite – tendencii pomáhať tým, o ktorých vieme, že sú dobrí ľudia. V tomto prípade do hry vstupuje reputácia príjemcu milého správania.

Pekne sa teda správame preto, lebo to – pred cudzími ľuďmi – zvyšuje našu reputáciu. Inými slovami, ak sa správame milo, začne sa o nás táto zvesť šíriť a aj cudzí ľudia, ktorých nepoznáme, sa k nám budú správať podobne.

Preto ak sa rozhodnete znížiť spotrebu vody a svoj sľub zverejníte, mimoriadne tým zvýšite svoju reputáciu. A na tej nám – z evolučných dôvodov – mimoriadne záleží. Stratégie, ktoré rozumejú tomu, ako úlohu hrá reputácia v našich životoch, z nás preto dokážu robiť lepších ľudí.

Poznatky o našej mysli nám môžu reálne pomáhať v tom, aby sme prijímali (politické) opatrenia, ktoré nás budú motivovať, aby sme robili morálne rozhodnutia. Možno sa potom „tragédii spoločnej pastviny“ vyhneme.

Dostupné z: doi:10.1016/j.cobeha.2015.02.006.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie