Denník N

Psychológ Fabián: Aj ja som syna trestal, potom ma osvietilo ako Buddhu, že mu ubližujem

Psychológ Dušan Fabián. Foto N - Tomáš Benedikovič
Psychológ Dušan Fabián. Foto N – Tomáš Benedikovič

Psychológ Dušan Fabián rozpráva, ako vychovával svoje deti, čo si myslí o dnešnej výchove aj o tom, prečo sa mladí ľudia utiekajú k extrémizmu.

PhDr. Dušan Fabián, PhD. (76) vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu a psychológiu na UK v Bratislave. Vyše 50 rokov pôsobí ako psychológ. Aj v dôchodkovom veku učí študentov, robí individuálne a skupinové psychoterapie, zážitkové výcviky pre firmy zamerané na zvládanie stresu, riešenie konfliktov a rozvíjanie emocionálnej inteligencie. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

V posledných rokoch je trendom liberálna výchova ako protipól k prísnejšej výchove, akú zažila napríklad generácia dnešných päťdesiatnikov. Stretávate sa ako psychológ s jej dôsledkami?

Je pravda, že v minulosti u nás prevládal nemecký štýl prísnej výchovy, neskôr ovplyvnený aj totalitným režimom. Pamätám si, že my sme ešte museli v prvej triede sedieť s rukami za chrbtom. Viete si to predstaviť?

No v posledných rokoch môžeme aj u nás sledovať vývin smerom k liberalizácii výchovy, upúšťame od prísnych zásad a trestov. Aj keď ideálne je podľa mňa vedieť to skombinovať – niekde staviť na voľnosť a niekde zasa na prísnosť.

Vo svojej terapeutickej praxi sa stretávam aj s výsledkami prehnaného liberalizmu vo výchove v podobe predčasného sebavedomia u mladých ľudí. Svet je pre nich gombička. Lenže to nie je pravda. Svet je zložitý labyrint.

No zdá sa, že niektorí mladí ľudia, naopak, podvedome túžia po pravidlách a disciplíne. Ako napríklad členovia domobrany Slovenskí branci, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú slobody a nechávajú sa komandovať svojím vodcom…

Lenže to platí aj o spontánnych hnutiach, ktoré vznikli ešte pred príchodom totalitných režimov. Napríklad skauting, ktorý bol v niečom veľmi spirituálny a liberálny, no zároveň vyžadoval disciplínu.

Slovenskí branci sa však na rozdiel od skautov pripravujú na vojnu a príchod nepriateľa. A pritom patria ku generácii, ktorá sa narodila po roku 89, v demokracii a slobode. Tak prečo ich priťahujú extrémistické názory blízke totalite?

Dá sa to vysvetliť pomocou pojmu kultúrna genetika. Existuje nielen biologická genetika, ale aj kultúrna. Je to niečo ako štafetový kolík, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. A hoci sa títo mladí ľudia naozaj narodili v demokracii, prenáša sa na nich aj to, čím žili ich rodičia a starí rodičia – nevedia si s tým rady. Ak otec takého mladého človeka prežil nejakú strašnú krivdu alebo frustráciu, túto skúsenosť neskôr odovzdá aj svojmu synovi alebo dcére.

A výsledkom potom je, že mladý študent gymnázia spochybňuje existenciu holokaustu. Čo s tým môžeme robiť, keď logické argumenty a historické fakty uňho nemajú šancu?

Poviem vám to na príklade z vlastnej rodiny. Mám dospelé deti, ktoré už tiež vychovávajú svoje deti inak, než sme to robili my s manželkou. Pozorujem u nich niečo, čo by som mohol nazvať kultom dieťaťa. Dieťa je ako malý Ježiško, ktorý sa narodil na Vianoce, rodičia mu prejavujú všetku úctu, klaňajú sa mu. Žiadne tresty ani usmerňovanie prísnosťou neexistujú.

No raz som bol svedkom toho, ako vnuk chytil záhradnícke klieštiky a začal hlava-nehlava strihať jedličku, kaličil živý stromček. Keď to zbadal zať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie