Denník N

Vedci objavili elixír mladosti, sú len krok od toho, aby vyliečili syndróm predčasného starnutia

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Myši s istou mutáciou v géne mali podobné symptómy ako ľudia s progériou. Boli menšie, vypĺznuté, choré a skôr hynuli. Ak im však pomocou technológie poškodený gén vypli, omladli.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

„Jámalalicha? Jámalalicha. Jámalalicha paprťála acháno acháno acháno…“ týmito slovami začína svoj výklad cisárovi Rudolfovi II. tretí alchymista vo filme Martina Friča Cisárov pekár, pekárov cisár.

Cisár mal veľmi rád vedu a na svojom dvore si zariadil Cisusalkuch – Cisársku ústrednú alchymistickú kuchyňu. V nej vyrábali najpovestnejší alchymisti elixíry nesmrteľnosti či neviditeľnosti, zlato, zhmotňovali tmu a rozprávali zvláštnym vedeckým jazykom.

On im nerozumel, ale veril im a platil ich; čo mal neborák robiť, keď nemal tlmočníka? A tak sa nedozvedel, že tie elixíry vyrábajú zo sliviek či špekáčikov. Iste, slivovica s dobre naloženým utopencom môže na chvíľu privodiť pocit sviežosti, ale nebolo to zrovna to, čo od nich očakával roztúžený imperátor.

Ako keď vädne kvet

Elixír nesmrteľnosti zamestnával odnepamäti nielen alchymistov, ale aj umelcov. Goetheho doktor Faust, Čapkova diva Makropulos, alebo páni Zemánek a Liška z Vorlíčkovho filmu Což takhle dát si špenát s ním mali aj praktické skúsenosti. Nuž, ale to bola iba fantázia.

Podľa niekoľkých štúdií uverejnených nedávno vo vedeckej tlači sa však zdá, že sme o krôčik bližšie k tomuto svätému grálu alchymistov, aj keď, pravda, za výskumom súčasných vedcov nestojí túžba prinavrátiť mladosť senilnejúcemu poskytovateľovi grantových prostriedkov, ale skôr vyliečiť genetické

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie