Denník N

Verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov je povinnosť, nie iba právo

Vypočutie kandidátov na Ústavný súd. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vypočutie kandidátov na Ústavný súd. Foto N – Tomáš Benedikovič

Uchádzač, ktorý sa podrobí vypočutiu so všetkými rizikami, zjavne nie je v rovnakej situácii ako uchádzač, ktorý sa na vypočutie nedostaví, čím sa všetkým rizikám vyhne.

Autor je vedúci Katedry ústavného práva
Právnickej fakulty UK v Bratislave,
poradca prezidenta republiky

Koncom marca prebehlo pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady verejné vypočutie uchádzačov o funkciu sudcu Ústavného súdu. Konalo sa v krátkom čase už po druhý raz, keďže prvá voľba kandidátov bola v parlamente zmarená a celý proces sa musel začať od začiatku.

Nový spôsob vypočutia uchádzačov bol jedinou podstatnejšou legislatívnou zmenou, ktorú sa v procese výberu ústavných sudcov podarilo na jeseň presadiť. Išlo o zmenu na úrovni zákona, v ústave sa nemenilo nič.

Z poverenia prezidenta republiky som sa zúčastnil januárových aj marcových vypočutí. Musím konštatovať, že zavedenie takéhoto spôsobu vypočutia bol krok správnym smerom. Pre uchádzačov to nebolo vždy príjemné, ale ak sa má niekto stať ústavným sudcom, ide prakticky o poslednú možnosť verejne sa ho pýtať a konfrontovať ho s vecami súvisiacimi s jeho doterajším životom, konaním, názormi a odbornosťou. Aj tak to bolo stále skôr „jemné“ vypočutie, v porovnaní so západnými demokraciami. Ale všetko chce svoj čas a nejako začať treba.

V súvislosti s verejným vypočutím sa hneď vynorila aj praktická otázka, a to, či je povinnosťou, alebo len možnosťou uchádzača sa vypočutia zúčastniť. Musím povedať, že ma veľmi znepokojili viaceré názory, ktoré v tejto súvislosti zazneli (nielen) v prostredí ústavnoprávneho výboru.

Ešte v januári som započul, že prísť na vypočutie je vo všeobecnosti iba vecou dobrej vôle uchádzača, ktorý môže zvážiť, či pozvanie prijme, alebo nie. Zdá sa – našťastie –, že podobné „nápady“ už boli pri druhom vypočutí zažehnané, alebo ich aspoň seriózne nik neprezentoval. Ďalšia „skvelá idea“, ktorá sa objavila pre zmenu v marci, hovorila o tom, že uchádzačov, ktorí boli vypočutí v januári, je zbytočné v novej voľbe vypočúvať opäť.

To je asi taký opodstatnený záver ako povedať, že ten, kto kandidoval minule (prípadne aj pred desiatimi rokmi?), už teraz nemusí predložiť životopis alebo dávať súhlas s kandidatúrou. Nehovoriac o tom, že medzi januárovým a marcovým vypočutím vydal Ústavný súd prelomové rozhodnutie, ktorým zrušil časť ústavy, preto bolo viac než opodstatnené pýtať sa všetkých uchádzačov, aký majú na toto názor. Našťastie, nápad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľba ústavných sudcov

Komentáre

Teraz najčítanejšie