Ria Gehrerová
Kritici Istanbulského dohovoru sa v piatok tešili, že parlament rozhodol o jeho odmietnutí. Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že radosť odporcov tohto medzinárodného dohovoru je predčasná. V skratke – poslanci Národnej rady svoje požiadavky schválené hlasmi vládnych strán spolu s kotlebovcami, Sme rodina a časťou OĽaNO neposlali na správnu adresu.
Uznesenie tak podľa poslankyne Žitňanskej nemá na podpis či ratifikáciu dohovoru, ktorý vznikol, žiaden vplyv. Poslanci Slovenskej národnej strany krátko pred druhým kolom prezidentských volieb navrhli, aby Slovensko nebolo zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru, ktorý je o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. V uznesení požiadali vládu, aby Radu Európy informovala, že Slovensko jej dohovor odmieta.
„Keď to celé zjednoduším, tak parlament dal len politický príkaz, aby vláda niečo urobila, ale vláda sama to urobiť nemôže, pretože Istanbulský dohovor je prezidentskou zmluvou,“ upozorňuje Žitňanská, ktorá z vlády odišla vlani v marci, v septembri odišla aj z Mosta-Híd a v Národnej rade už nehlasuje s vládnou koalíciou Smeru, SNS a Mosta-Híd.
Práve ona ako ministerka spravodlivosti tento dohovor v roku 2011 podpísala, vtedy ešte za SDKÚ. Vysvetľuje to tak, že to bolo práve z poverenia prezidenta, ktorým bol vtedy Ivan Gašparovič. Parlament by teda podľa nej nemal o odmietnutie dohovoru žiadať vládu, ale prezidenta.
„Parlament môže len, rovnako ako pri podpise, odporučiť prezidentovi, aby poveril člena vlády na takýto krok,“ vysvetlila Žitňanská. Návrh SNS podporilo 101 zo 133 poslancov.
Svoj návrh SNS pred hlasovaním sprísňovala
Istanbulský dohovor dlhodobo kritizujú poslanci SNS. Do parlamentu najskôr predložili uznesenie, v ktorom žiadali zastavenie ratifikácie dohovoru. Za to zožali kritiku napríklad od političky Anny Verešovej (OĽaNO), ktorá to označila za nedostatočné riešenie. „Nie je pravda, že SNS ide zastaviť Istanbulský dohovor. Pravdou je, že sa na to iba hrajú,“ napísala na Facebooku.
Pár hodín nato poslanci SNS pridali k uzneseniu dodatok, v ktorom už žiadali, aby Slovensko vôbec nebolo zmluvnou stranou dohovoru.
„Som rada, že sa predkladatelia inšpirovali mojím precíznejším návrhom a pozmenili uznesenie tak, aby sme dohovor raz a navždy stopli,“ napísala Verešová po piatkovom hlasovaní parlamentu.
Verešová súhlasí so Žitňanskou v tom, že dohovor je prezidentskou zmluvou, no napriek tomu podľa nej Andrej Kiska ani Zuzana Čaputová nemôžu ignorovať 101 poslancov v Národnej rade. „Rozhodnutie parlamentu významným spôsobom zaväzuje vládu, dosluhujúceho prezidenta aj nastupujúcu prezidentku, aby rešpektovali túto politickú vôľu občanov,“ tvrdí Verešová.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Gábora Gála (Most-Híd) súčasnú situáciu hodnotí neutrálnym vyhlásením, že „keď bude uznesenie notifikované vláde, tá bude musieť rozhodnúť o ďalšom postupe“. Ministerstvo podľa hovorkyne Zuzany Drobovej iniciatívne nepodnikne žiadne kroky na odmietnutie dohovoru.
O právny výklad súčasnej situácie sme požiadali podpredsedu SNS Jaroslava Pašku, ktorý návrh predkladal, zatiaľ neodpovedal.
Žitňanská: Dohovor zneužívate na politický boj
Žitňanská už počas rozpravy k uzneseniu kritizovala koaličných poslancov, že sa snažia osloviť voličov Mariana Kotlebu a Štefana Harabina, pre ktorých bol Istanbulský dohovor témou aj v predvolebnej kampani. „Je hanebné takéto politické, cynické zneužívanie takýchto citlivých tém, akými sú kultúrno-etické témy,“ povedala Žitňanská.
Upozornila na to, že dohovor pomohol prijať lepšie zákony, ktoré ochraňujú týrané ženy a deti. „Zmenili sme Trestný zákon, pod vplyvom tohto dohovoru sme prijali zákon o ochrane obetí,“ sumarizovala Žitňanská počas rozpravy.
Prihlásením sa k dohovoru sme tiež prevzali záväzok, že budeme neustále pracovať na zlepšení pomoci ženám, ktoré zažívajú násilie. „A keď budeme dobre pracovať, tak možno o päť, o desať rokov budeme kultivovanejšia spoločnosť, v ktorej bude menej násilia za zavretými dverami domácností. O tom je to a o ničom inom,“ povedala.
Poslanci SNS zdôrazňovali, že neobhajujú násilie na ženách, no dohovor podľa nich ide proti slovenským tradíciám a snaží sa zmeniť definíciu rodu v slovenských zákonoch, a preto ho treba odmietnuť ako celok.
„Naším problémom je definícia rodu v Istanbulskom dohovore, ktorý stavia rod do inej pozície, ako bol doposiaľ v práve zaužívaný,“ tvrdil Jaroslav Paška v rozprave.
Žitňanská vysvetľuje, že pojem rod je v dohovore zadefinovaný len pre účely tohto dokumentu a nemá žiadnu širšiu platnosť na slovenské zákony.
SNS kritizovali aj odborníci a odborníčky na domáce násilie. Vydali aj vyhlásenie, v ktorom vysvetľujú sporné body dohovoru. Tvrdia, že dohovor chce odstrániť len tie zvyky a tradície, ktoré sú založené na podradenosti žien a stereotypných rolách žien a mužov.
Žitňanská tiež odmieta, že by bol dohovor v rozpore so slovenskou ústavou, ako to tvrdia niektorí poslanci SNS. „Naša ústava pracuje s pojmom rod. A to, že nemá definíciu pojmu rod, to nič na tom nemení,“ povedala. Vyzvala poslancov, aby jej ukázali, s ktorou časťou ústavy je dohovor v rozpore.
Slovensko podpísalo Istanbulský dohovor v roku 2011, no dodnes ho neratifikovalo. Pred dvoma rokmi Istanbulský dohovor podpísala aj Európska únia a vyzvala členské krajiny, aby ho ratifikovali.
O čom hovorí Istanbulský dohovor?
- uznáva, že ženy a dievčatá sú vystavené vyššiemu riziku rodovo podmieneného násilia ako muži;
- uznáva, že obeťami domáceho násilia sú aj deti a muži;
- vyslovuje podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní v boji proti násiliu na ženách;
- podporuje vzdelávanie odborníkov a odborníčok, ktorí sú v kontakte s obeťami;
- do študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania odporúča začleniť tému rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch a rodovo podmieneného násilia na ženách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
