Ako dosiahnuť európske mzdy na Slovensku?

Autor je kandidát na európskeho poslanca za Progresívne Slovensko a Spolu

Európska minimálna mzda. Čo to vlastne je a prečo ju Slovensko potrebuje?

Toto opatrenie by pomohlo najmä mladým a nízkokvalifikovaným pracujúcim, ktorí sú najviac ohrození pracujúcou chudobou.

Umelo podvyživené slovenské mzdy sú dôvodom, pre ktorý dobiehame európsku životnú úroveň príliš pomaly. O nutnosti európskej minimálnej mzdy pre Slovensko som preto písal ešte predtým, než som sa rozhodol kandidovať do Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko a Spolu. Teraz francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojej vízii „obnovy EÚ“ predstavuje európsku minimálnu mzdu ako svoj vlajkový návrh, spolu s nemeckou SPD.

Aj na Slovensku preto potrebujeme poctivú debatu o „európskej minimálke“.

Neplatíme dosť

Prečo dnes vnímam silnú spoločenskú objednávku na túto politiku? Lebo Slováci sami nemajú odvahu pýtať si vyššie mzdy od zamestnávateľov. Lebo tu máme zástup chudobných pracujúcich, ktorí odplatu za svoju prácu vo svojich peňaženkách nevidia.

Slovenský zamestnanec vyprodukuje v priemere 20,87 eura za hodinu práce, ale dostane z toho len 10 eur (vrátane odvodov). Zvyšok, viac ako 50 percent, ide zamestnávateľovi. V tom, ako prerozdeľujeme pridanú hodnotu medzi podniky a zamestnancov, patríme k najhorším v celej Európskej únii. Ďaleko zaostávame za takým Slovinskom, kde ich zamestnancom ostáva 67 percent. Priemer Únie je 58 percent. Mzdy majú na našom HDP asi jeden z najmenších podielov v celej Únii.

Potvrdzuje to aj uznávaný Inštitút finančnej politiky, ktorý vo svojej známej štúdii Lesk a bieda firiem na Slovensku potvrdil, že mzdy máme malé aj „kvôli menšej časti koláča, ktorú zamestnanci z vytvorenej hodnoty získavajú, v porovnaní so situáciou v iných krajinách EÚ. V priemere len polovica pridanej hodnoty vytvorenej zamestnancami je použitá na mzdy, čo je druhé najhoršie umiestnenie v rámci EÚ…“.

Začnime plnením našich medzinárodných záväzkov

Európska minimálna mzda by mala byť referenčným minimálnym prahom, podľa ktorého si budú krajiny Únie určovať svoju minimálnu mzdu. Výpočet prahu by sa mal opierať o existujúce medzinárodné dohovory, ku ktorým sa Slovensko už dávno zaviazalo. Podľa článku 4 Európskej sociálnej charty je odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy na úrovni 60 percent čistej priemernej mzdy v krajine.

Aj preto bolo Slovensko v roku 2015 európskym výborom sociálnych práv napomenuté, že toto odporúčanie nespĺňame. Naša priemerná hrubá mzda bola v roku 2018 1013 eur a minimálna mzda činila 480 – teda len 47,4 percenta hrubej a 52,3 percenta čistej priemernej mzdy. Samotný vzorec výpočtu môže byť komplikovanejší a zohľadňovať aj výšku HDP na obyvateľa, ale to by už bolo predmetom rokovaní krajín v Rade EÚ.

Naviazanie minimálnej mzdy na priemernú už v našom parlamente minulý rok navrhovala aj strana Spolu.

Koniec tančekom okolo minimálnej mzdy pred voľbami

Európska minimálna mzda by ako referenčný bod pre európske krajiny konečne skončila nezmyselné politikárčenie. Neviedla by k okamžitému zvýšeniu platov, ale skôr k akémusi vyrovnaniu štandardov určovania minimálnych miezd v EÚ. Istý európsky štandard by pomohol rámcovať tripartitné rokovania medzi odbormi, zamestnávateľmi a štátom. Tým by sa obmedzilo politikárčenie okolo minimálnych miezd pred voľbami, ktorého sme svedkami aj dnes.

Prečo potrebujeme európske minimálne mzdy?

Po prvé, aby sme zabránili vykorisťovaniu a tomu, že stále veľa pracujúcich žije v chudobe či odchádza na Západ za lepšími mzdami.

Po druhé, európska minimálna mzda by pomohla podnikateľom predvídať nárast minimálnych miezd podľa výkonu hospodárstva, po čom sami roky volajú.

Po tretie, posilnili by sme kúpyschopnosť nášho obyvateľstva a rozbehli tak rast blahobytu takpovediac zospodu. Ľudovo povedané: aj vlk bude sýty, aj baran celý.

Pre chudobných pracujúcich

Na Slovensku máme príliš veľa pracujúcich, ktorí musia ustavične sledovať ceny a všetku mzdu minú na nevyhnutné náklady, ako napríklad potraviny a bývanie. Naše domácnosti minú 18 percent svojich výdavkov len na potraviny, zatiaľ čo priemer EÚ je 12 percent (ich potraviny sú ešte k tomu aj kvalitnejšie). S dnešnou takmer 430-eurovou „minimálkou“ v čistom naozaj žijete na hranici chudoby, aj keď oficiálna hranica chudoby je nižšia. A toto nie je iba slovenský problém, až 10 percent zamestnancov v celej Európe žije v chudobe.

Chýbajúce európske minimálne mzdy sú dôvod, prečo Slovensko nie je skutočne európskou krajinou, odkiaľ pracujúci neutekajú. Zo Slovenska do zvyšku Únie odišlo šesť percent všetkých pracujúcich. Európska minimálna mzda by tento odliv pracujúcich zmiernila najmä v oblastiach hotelierstva, priemyselnej výroby, stavebníctva a zdravotnej opatery.

Namiesto tlačenia miezd nadol cez dovoz cudzincov by sme skôr mali uvažovať nad zavedením „európskej minimálky“ a inými mzdovými politikami, ktoré prilákajú Slovákov v zahraničí domov.

„Automat“ a predvídateľnosť pre podnikateľov

Európska minimálna mzda by pomohla aj podnikateľom a vlastníkom firiem. Naviazanie minimálnej mzdy na priemernú totiž značne zlepší ich schopnosť dlhodobo predvídať zvyšovanie mzdových nákladov. Už viac nebudú zaskočení náhlymi populistickými gestami pred voľbami, ale budú sa môcť spoľahnúť na predvídateľnosť tejto politiky. Oni sami po tomto roky volajú.

Pre hospodársky rast

Dobre platení zamestnanci prospievajú celej ekonomike – sú zdravší, produktívnejší a spotrebujú viac. Vyššie „minimálky“ sa okamžite pretavia do rastu a silnejšieho dopytu po základných tovaroch a službách. Keď totiž pracujete za minimálnu mzdu, tak si z jej zvýšenia o pár desiatok eur nekúpite dovolenku v Thajsku, ale skôr niečo do každodenného života: napríklad zopár deka mäsa navyše na nedeľňajšie rezne u mäsiara na rohu. Bohatší zákazníci – práve to pomôže slovenskej ekonomike.

Diabol je v detailoch

Áno, samozrejme, že existuje kopec ekonomických otázok, ktoré sa budú musieť v spojitosti s týmto návrhom prebrať. Ako budeme indexovať európsku minimálnu mzdu podľa predošlého roku? Čo s krajinami, ktoré nemajú minimálne mzdy? Ako riešiť otázku odlišných odvodov z minimálnej mzdy v členských krajinách? Mala by sa európska minimálna mzda korigovať počas hospodárskej krízy? Na všetky tieto otázky existujú odpovede, základom je však začať diskusiu.

Zoberme rozum do hrsti a riešme nízke mzdy

Európa začína mať s dnešnou mierou nerovností v mzdách medzi členskými štátmi vážne problémy. Preto naši spojenci teraz prichádzajú so zaujímavým návrhom pre sociálnejšiu Európu, o ktorom budeme aj my rozhodovať v májových eurovoľbách. Spojme preto sily, spoznajme názory odborárov a zamestnávateľov a diskutujme o tomto opatrení.

Je tu príležitosť dosiahnuť spravodlivé európske mzdy, tak ju nezatracujme, ako to robia niektorí naši opoziční europoslanci. Dobré podnikateľské prostredie v Európe totiž bez vyšších miezd nikdy nevybudujeme.