Denník N

Kedysi boli pýchou, dnes sa rozpadávajú. Fotografka Jana Šturdíková päť rokov mapovala chátrajúce kaštiele

Kaštieľ Kunerad, posledná funkcia: liečebný ústav. Foto - Jana Šturdíková
Kaštieľ Kunerad, posledná funkcia: liečebný ústav. Foto – Jana Šturdíková

Nepamätá si, aké noviny to boli a úplne presne si už nespomína ani na rok, kedy sa to stalo, ale obsah toho článku jej ostal v hlave veľmi, veľmi dlho.

Písalo sa v ňom, že do želiezovského kaštieľa si rodina Esterháziovcov v 19. storočí pozvala samotného Franza Sachera, áno, toho presláveného cukrára, a neskôr tu pôsobil aj nemenej slávny hudobný skladateľ Franz Schubert.

„Vedľa vznešeného článku o tom, aké máme na Slovensku kultúrne skvosty, bol obrázok smutne vyzerajúcej budovy, ktorá bola v úplnom rozpore s textom,“ hovorí fotografka Jana Šturdíková.

Keď si o pár rokov neskôr mala vybrať tému svojej bakalárskej práce na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave, spomenula si naň. V tom čase netušila, koľko je na Slovensku chátrajúcich kaštieľov a ako jej tento projekt zmení život, ale rozhodla sa, že ide do toho.

Za päť rokov zmapovala viac ako stopäťdesiat kaštieľov po celom Slovensku. Väčšinu z nich nájdete v jej pripravovanej knihe.

Má názov Châteaux po našom.

Želiezovce – škola. Foto – Jana Šturdíková

Kniha Châteaux po našom vyjde koncom apríla. Jej súčasťou sú okrem viac ako stovky fotografií aj tri odborné texty teoretičky fotografie Michaely Paštékovej, historičky umenia Ľubice Szerdovej-Veľasovej a antropologičky Sone G. Lutherovej, ktoré objasňujú príbeh kaštieľov na Slovensku a náš vzťah ku kultúrnemu dedičstvu. Foto – Jana Šturdíková

Komplexný výskum zatiaľ chýba

„Slovo Châteaux nesie v sebe vznešenosť a úroveň. Už len fakt, že je spojené s francúzštinou, predpokladá určitú mieru dobrého vkusu a kultúrnosti,“ vysvetľuje Jana Šturdíková.

Napokon, nie je úplne nezvyčajné, že zrekonštruované kaštiele si u nás berú do názvu práve toto slovo, symbolizujúce istú noblesu. To je však len veľmi malá časť z kaštieľov, ktorých máme na Slovensku stovky. Pre tie ostatné je výstižnejší skôr dodatok „po našom“, ktorý nás vracia späť na zem a pripomína, aká je realita.

Podľa štúdie Ľubice Szerdovej-Veľasovej, historičky umenia z Pamiatkového úradu, ktorá je súčasťou pripravovanej knihy, máme na Slovensku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie