Dušan Mikušovič
Cez víkend sa televíznymi debatami tiahli dohady, či sa vám pokúšal s gratuláciou dovolať francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tak ako to bolo, podarilo sa mu to?
Vraj by som mala mať od neho v mobile správu, ale úprimne poviem, že som ju zatiaľ nenašla. Mám v schránke množstvo správ, už som sa to aj snažila prejsť. No mám informáciu, že správa bola odoslaná, ale zatiaľ nedorazila (smiech). Naše tímy však už komunikujú.
Tak hádam sa nájde. Mimochodom, v kampani ste povedali, že Francúzsko zvažujete ako druhú zahraničnú návštevu po Českej republike. V prezidentskej kancelárii viac-menej čakajú na vaše predstavy. Už viete, čo im zadáte?
Je to jedna z možností, ale podobne aj Nemecko. Krajiny západnej Európy sú naším dôležitým partnerom, aj vzhľadom na ekonomický kontext. Je veľmi pravdepodobné, že by som týmto smerom mohla plánovať moje ďalšie cesty, ale samozrejme, budem uvažovať aj o susedných krajinách v rámci Vyšehradskej štvorky.
Zvolením za prezidentku sa váš život zmenil prakticky z hodiny na hodinu, už vieme, že máte štátnu ochranku. Prezidentovi Kiskovi napríklad po zvolení zakázali pilotovať jeho lietadlo aj šoférovať automobil. Pribudli do vášho života podobné novinky?
Pre mňa bola prvým tréningom v tomto ohľade súkromná ochranka, ktorú som mala už počas kampane. To bola prvá zmena, ktorou som si prešla. Je pravda, že už nemôžem šoférovať auto, čo mi je ľúto, lebo šoférujem veľmi rada. S novou funkciou je spojená istá miera obmedzení, ktorú však rešpektujem. Keď som sa v minulosti zaoberala citlivejšími vecami, snažila som sa sama amatérsky vyhodnotiť mieru rizika a vlastnej bezpečnosti. Teraz môžem starosti o tieto veci odložiť. Vďaka šoférovi sa zasa môžem cestou do práce pripravovať, nemusím hľadať parkovacie miesto… Má to svoje plusy aj mínusy.
Pred voľbami ste hovorili, že ako prezidentka by ste chceli žiť doma v Pezinku; o niečo podobné sa pokúšal aj prezident Kiska, keď si prenajal dom v Ivanke pri Dunaji, nakoniec však presun natoľko komplikoval život jemu i Bratislavčanom, že sa presťahoval do štátneho bytu v komplexe Čmeľovec. Ako to vidíte dnes s prezidentským bývaním?
Zatiaľ som svoj názor nezmenila. Konzultovala som to s Úradom na ochranu ústavných činiteľov a moja prosba zostať doma sa zdá byť z hľadiska bezpečnosti akceptovateľná. Je pravda, že doprava do Bratislavy je v niektorých hodinách výzva. Dá sa tomu predísť skoršou, alebo neskoršou cestou do práce. Alebo jednoducho budem musieť absolvovať to, čo všetci ostatní. Počkať si v zápchach.
Veľmi pochybujem, že by vám štátna ochranka dovolila nechať prezidentskú kolónu stáť v zápche. To by asi vyhodnotili ako bezpečnostné riziko.
Neviem to vyhodnotiť. Len vravím, že z pohľadu môjho nastavenia v tom nevidím problém. Nebolo by mi príjemné predbiehať ostatné autá. Ak by sa to nevylučovalo s bezpečnostnými opatreniami, radšej by som si počkala.
V polovici júna vás čaká inaugurácia. Premýšľate nad jej programom? Prezident Kiska si na svoj prvý obed pozval ľudí bez domova. Máte v hlave nejaké podobné gesto?
Zatiaľ som inauguráciu neriešila. Prvé dni po voľbách sa stretávam s novinármi, dávam rozhovory a venujem sa bezprostrednej agende. V najbližších dňoch budem skôr riešiť svoj tím, vrátane tímu poradcov. Na inauguráciu príde rad potom.
Čiže ste sa ešte ani nezaoberali tým, koho na inauguráciu pozvete, a koho nie?
Nie. Ale rešpektovala by som tradíciu. Ak si dobre pamätám, na ceremóniu sú prizvaní reprezentanti orgánov verejnej moci.
Na inauguráciu prezidenta boli pozývaní aj poslanci. Odošlú pozvánky aj poslancom Kotlebovej ĽSNS?
Neviem zatiaľ, aký striktný je protokol k tejto udalosti. Budem sa tým zaoberať neskôr.
V paláci vystriedate Andreja Kisku, ktorý zrejme po odchode z funkcie vstúpi do straníckej politiky. Ste človek zvnútra Progresívneho Slovenska; môže sa stať, že by v parlamentných voľbách kandidovala zvlášť koalícia PS a Spolu, a zvlášť strana Andreja Kisku?
Neviem vylúčiť žiadny scenár. O projekte pána Kisku zatiaľ veľa nevieme z hľadiska hodnôt a názorov, aj keď niečo sa dá dedukovať vzhľadom k jeho osobe ako človeka, ktorý by mal byť na čele nového subjektu. V každom prípade, rozhodnutie o predvolebnej trojkoalícii zostane na mojich kolegoch z Progresívneho Slovenska. Zatiaľ to vnímam tak, že všetky možnosti sú otvorené, vrátane predvolebnej trojkoalície, ale aj samostatnej kandidatúry strany pána Kisku a dvojkoalície PS a Spolu. No dúfam, že všetky tieto subjekty budú mať vôľu spolupracovať minimálne v rámci povolebnej koalície.
Je to ešte vec, ktorá vás zaujíma, alebo už to beriete tak, že sa vás to veľmi netýka?
Určite ma z pohľadu vývoja v krajine zaujíma, či tu potenciálne vzniká nejaká zostava, ktorá môže mať vplyv na výsledky parlamentných volieb v roku 2020.
Je dobre, že Andrej Kiska zakladá stranu – teda ak ju reálne založí?
Čítam to tak, že keďže pán Kiska avizoval vstup do parlamentnej politiky, hľadá vhodnú formu. Zrejme sa nedokázal stotožniť ani s jednou z existujúcich politických strán. V tomto zmysle je možno lepšie, ak založí subjekt, o ktorom bude presvedčený, že bude v úplnom názorovom súlade s jeho postojmi. Ako poznám pána prezidenta z pôsobenia vo funkcii, hodnotovo jeho subjekt nebude taký vzdialený novým stranám, ktoré už vznikli. Pre mňa je kľúčové, či tieto subjekty budú ochotné spolupracovať. Minimálne po voľbách, možno aj pred nimi.
Tieto otázky ma zaujímajú preto, lebo prichádza obdobie, keď budú ľudia sledovať váš vzťah k rôznym politickým stranám, už preto, lebo ste ešte stále členkou Progresívneho Slovenska. Ako dlho ňou zostanete?
Je to už len otázka najbližších dní, kedy vystúpim z Progresívneho Slovenska.
Politici PS sa pochválili tým, že vám dva dni pred druhým kolom založili účet na Twitteri, kde máte už tisíce sledovateľov. Rozumiem, že vám doteraz ako kandidátke robili istý servis, ale dnes asi prichádza čas, aby ste sa od nich odstrihli. Ako sa to dá?
Často som v kampani dostávala otázku, či ide moje členstvo v Progresívnom Slovensku dohromady s tým, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov. Bola to legitímna otázka. Ja som jednoducho priznávala, odkiaľ som vzišla. Neurobila som nejaký účelový odskok, aby som na čas kampane zo strany vystúpila a potom sa v prípade neúspechu vrátila. Strana ma v kampani podporila, to je fakt. No nevylučuje sa to s tým, že pozícia prezidenta vyžaduje nadhľad a nadstranícky prístup.
Budete ho mať?
Párkrát som túto situáciu prirovnala k mojej advokátskej praxi. Možno to nie je stopercentne dobré prirovnanie, ale je mi blízke. Keď som robila advokátku, bola pre mňa najdôležitejšia služba klientom. Nezaujímalo ma, kto má akú politickú príslušnosť či hodnotový svet. Aj teraz sa vnímam tak, že som v službe ľuďom celej krajiny. Vďaka tomu viem mať nadhľad a byť kritická aj k fungovaniu strán, ktoré sú mi hodnotovo blízke.
Zrejme sa to netýka len politickej orientácie, ale aj hodnotových postojov. Líder OĽaNO Igor Matovič vám v nedeľu odkázal, aby ste boli v politike „mostom medzi kresťanmi a liberálmi“. Ako by sa to dalo urobiť, napríklad aj symbolicky? Nezvažujete si niektorú z konzervatívnych osobností zobrať so sebou do paláca?
Nevylučovala by som to. Myslím si, že moja kandidatúra začala takýto most budovať a pre niekoho naozaj vznikol. Podporilo ma mnoho ľudí z konzervatívneho spektra a ja si to nesmierne vážim. Verím, že z množstva fragmentácií, ktorým naša spoločnosť čelí, sa podarí aspoň túto trochu eliminovať. Je prirodzené, ak máme iné názory, diskutujeme o nich, polemizujeme. Ale pokiaľ sa vieme sústrediť na to najdôležitejšie, rovinu hodnôt, viem si predstaviť, že most dôvery smerom ku konzervatívnejšie ladeným ľuďom budem budovať ďalej.
Koho z konzervatívnych osobností si viete predstaviť vedľa seba v paláci?
V tejto chvíli nešpecifikujem okruh ľudí, ktorých by som chcela mať pri sebe či už ako poradcov, alebo v rámci kancelárie. Priznám sa, že neuvažujem tak, či ide o človeka s konzervatívnymi, alebo s liberálnymi názormi. Pre mňa je nesmierne dôležité, aby to bol človek, s ktorým som hodnotovo v súlade, máme vzájomnú dôveru. Potom môže mať pokojne konzervatívnejšie alebo iné názory, lebo to môže byť vo výsledku obohacujúce.
Môžu vás veriaci očakávať na septembrovej púti v Šaštíne, kam chodieval napríklad prezident Kiska?
Nevylučujem to. Úprimne poviem, že som doteraz na púť do Šaštína nechodila. Ak by to bolo vnímané ako signál ústretovosti voči prejavu viery mnohých ľudí, tak by som o tom určite uvažovala.
Prezidenti chodievajú na bohoslužby, po inaugurácii vás zrejme čaká Te Deum, častá býva účasť hlavy štátu na novoročnej omši. Je to niečo, čo vám nebude neprirodzené?
Nebude. Už skôr som hovorila, že kostol vnímam skôr ako miesto, kde som sama s Bohom. Vieru si odžívam skôr v súkromí. No byť obklopená ľuďmi pri takejto príležitosti pre mňa nie je nič neprirodzené, ani nepríjemné.
Cez víkend ste hovorili, že ešte pred inauguráciou by ste mali záujem stretnúť sa s niektorými politikmi. O čom sa s nimi chcete rozprávať?
S niektorými predstaviteľmi verejnej moci by som sa rada stretla ešte pred inauguráciou už len preto, aby som s nimi nadviazala kontakt. S niektorými z nich som doteraz nemala možnosť spolupracovať a rada by som nadviazala dialóg. No ide aj o konkrétne otázky. Práve dnes ma napríklad kontaktoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý mi ponúkol debatu o aktuálnej situácii v oblasti zahraničnej politiky.
Hovoríte, že v prvom slede by ste sa rada stretli s predstaviteľmi verejnej moci, pod čím si predstavujem skôr vedenie vlády či parlamentu. Chystáte sa aj na stretnutia s lídrami strán, a veľmi priamo, aj na schôdzku s Robertom Ficom ako predsedom Smeru?
V prvej fáze to vidím tak, že vzhľadom na veci, ktoré by som rada ovplyvnila, by som nadviazala partnerstvo predovšetkým s predstaviteľmi vlády. Je to logické z pohľadu toho, ako štát funguje. Po inaugurácii by som sa určite rada stretla aj s predstaviteľmi politických strán. Vrátane Roberta Fica, lebo ho rešpektujem ako predsedu Smeru.
Ak by ste mali takto z hlavy povedať tri témy, o ktorých by ste sa s Robertom Ficom rozprávali, čo by vám napadlo?
Asi by som nad tým premýšľala dlhšie, ako mám času teraz pri odpovedi na vašu otázku. Ale zrejme by to bolo niečo, čo sa dá očakávať na priesečníku medzi jeho postavením, jeho témami a mojím mandátom.
Pripomenuli by ste mu niečo z minulosti, napríklad z toho, čo vravel počas prezidentskej kampane?
Nemyslím si.
V kampani ste zažili útoky od poslanca Blahu, statusy vám venoval pán Glváč či Blanár, Robert Fico sa ešte na tlačovke vo februári pýtal, kde ste boli, keď sa diali veľké kauzy. Naznačili ste, ako sa chcete vy správať k Smeru, ale aké správanie čakáte od politikov tejto strany? Bude to prímerie, alebo to bude skôr divokejšie?
Nechcem sa vracať späť, nebudem si do výkonu politiky a môjho mandátu niesť nejaké osobné zranenia. Toto chcem nechať za sebou. Samozrejme, nemusím sa stretnúť so všetkými, ktorí mi v kampani venovali svoju pozornosť. Budem sa stretávať s tými, ktorých považujem za relevantných, teda napríklad s predsedom strany či predsedom vlády. Tak, ako som to robila vždy, keď som vyjednávala s názorovými oponentmi, sa pokúsim nájsť maximum prienikov, ktoré budú medzi ich a mojím videním sveta možné. Pokiaľ sú partneri v debate schopní povýšiť predmet debaty nad svoje osobné vymedzenie, tak je konštruktívny dialóg možný.
Avizovali ste, že sa s politikmi chcete rozprávať aj o zmene voľby generálneho prokurátora. Ako si ju predstavujete, čo im navrhnete?
Za dobrý posun by som považovala, ak by kandidátov na generálneho prokurátora nenavrhovali len poslanci parlamentu, ale aby sa toto právo rozšírilo minimálne na osoby, ktoré dnes môžu navrhovať kandidátov na sudcov ústavného súdu. Zároveň si myslím, že by prichádzala do úvahy možnosť voliť prokurátora kvalifikovanou väčšinou. Takto zvolený prokurátor by mohol mať silnejšiu legitimitu.
Dva dni po vašej plánovanej inaugurácii, teda 17. júna, skončí mandát dvom členom Súdnej rady, ktorých nominoval prezident. Môže ísť o váš prvý menovací akt. Máte v hlave, koho by ste do Súdnej rady mohli navrhnúť?
Bude z čoho vyberať. Poznám mnoho dobrých právnikov, sudcov, zástupcov iných právnických profesií, takže si myslím, že výber zvládnem.
Nepochybujem, že zvládnete niekoho vybrať, ale skúste mi povedať, o kom by ste uvažovali.
Keďže zákon umožňuje, aby v tejto funkcii pôsobili ďalej aj súčasní členovia, viem si predstaviť, že by v Súdnej rade pokračovali aj ľudia, ktorí tam sú tam ako zástupcovia prezidenta dnes, teda pani Elena Berthotyová, pán Jozef Vozár či pán Pavol Žilinčík. Ak by, samozrejme, mali záujem.
Keď nám tá personalistika ide tak dobre, poďme sa pozrieť na prezidentskú kanceláriu. V kampani ste povedali, že by ste chceli mať pri sebe svojho kampaňového stratéga Martina Burgra. Už prikývol?
Áno, a veľmi sa tomu teším. Je to človek, ktorý je mimoriadne kompetentný pri manažovaní mediálnej práce a v komunikácii, takže bude jedným z mojich najbližších ľudí.
Zrejme už premýšľate aj nad tímom poradcov. Kampaň ste rozbiehali s Michalom Šimečkom, ktorý je zahraničnopolitický expert PS, a kandiduje aj do Európskeho parlamentu. Nechceli by ste ho mať radšej ako poradcu pre zahraničnú politiku v paláci?
Chcela. Uvidíme, ako dopadnú eurovoľby. Ak to jeho kapacity dovolia, chcela by som s ním v nejakej miere spolupracovať aj ďalej.
Uvažujete, že by ste si nechali niekoho zo súčasných poradcov prezidenta Kisku? Ste právnička, čo napríklad pán Mazák, ktorý dnes radí prezidentovi v oblasti práva a justície?
Nevylučujem to, ale rozhliadam sa aj širšie. Budem komunikovať s viacerými ľuďmi, súčasný pán prezident má pre oblasť práva a spravodlivosti dvoch poradcov, je to pre mňa zatiaľ otvorená téma.
Počas prezidentskej kampane Slovensko rozrušila vražda mladého futbalistu recidivistom v Dobšinej. Útočník bol Róm, kotlebovci už pochodovali mestom. Vy ste v druhom kole v tejto obci vyhrali, získali ste tam 54 percent. Cítite potrebu sa k tejto udalosti nejako postaviť?
Je to veľmi tragická udalosť. Viem, že reakcia na túto vraždu bola občas prirovnávaná k vražde Jána a Martiny, aj keď tá situácia je predsa len iná. V Dobšinej bol vrah od začiatku známy, kým po vražde Jána a Martiny nebol. Veľká verejná odozva a tlak vtedy prišli čiastočne aj pre pochybnosti, či bude tento skutok vyšetrený. V Dobšinej mala verejná odozva iné príčiny. Ide o mimoriadne citlivé veci, treba ich posudzovať podľa skutkových okolností, ktoré sa stali. Ak sa ma pýtate, či by som ako prezidentka zaujala nejaké verejné stanovisko, poviem, že pravdepodobne áno. No musela by som vedieť všetky informácie.
Dobšiná bola známa tým, že spolunažívanie rómskej komunity a majority tam nebolo až také problémové. No táto tragédia otvorila opäť debatu o bezpečnosti ľudí žijúcich v okolí vylúčených komunít, a zároveň aj diskusiu o tom, ako predísť tomu, aby podobné situácie využívala krajná pravica.
Určite ide o relevantné otázky. Viackrát som sa vyjadrila, že by som chcela mať pri sebe aj odborníka na tieto témy. Beriem to tak, že je to jedna z oblastí, kde treba hľadať rovnováhu. Bezpečnosť ľudí žijúcich v týchto oblastiach musí byť zaručená. No zároveň k hlasom, ktoré poukazovali na veľkú odozvu po vražde Jána a Martiny, a medzi riadkami akoby kritizovali, že po vražde v Dobšinej takáto odozva neprišla, chcem povedať, že si nemyslím, že to ide takto porovnávať. Odozva verejnosti po smrti Jána a Martiny súvisela s tým, že páchateľ bol neznámy a verejný tlak chcel prispieť k tomu, aby bol odhalený.
Ešte jedna menšinová téma. Vo voľbách ste získavali hlasy na južnom Slovensku, no účasť v južných okresoch bola veľmi nízka. Okres Komárno: prvé kolo 28 percent, v druhom ani nie 25 percent. Môže to naznačovať nezáujem slovenských Maďarov o bratislavskú politiku. Je to do budúcna vážny problém?
Čísla hovoria samy za seba. Nízka účasť je problém pre celú krajinu, som presvedčená, že súvisí s klesajúcou mierou dôvery v politikov. Samozrejme, nízka účasť v druhom kole mohla byť spôsobená aj tým, že sme my dvaja kandidáti neoslovili mnoho ľudí, ktorí stratili svojho favorita po prvom kole. Pokiaľ ide o maďarskú menšinu, stretávala som sa v kampani s názorom, že ľudia na juhu sa v istom zmysle cítia opomenutí. Je samozrejme dobré, že dnes sa už v politike nehrá maďarskou kartou ako v 90. rokoch. To však neznamená, že mnoho ľudí má pocit, že nie sú v centre záujmu politikov.
A čo s tým?
Snažila som sa ukázať svoju ústretovosť už v kampani aj tým, že som za hlasy ďakovala nielen po slovensky, ale aj po maďarsky, rómsky či rusínsky. Tak isto ako do severných či východných okresov sme chodievali aj na juh, a aj do budúcna chcem vnímať pestrosť v našej krajine, ktorú považujem za zdravú. Prezident by mal vyslať signál, že je prezidentom všetkých ľudí.
Po voľbách ste povedali, že ich vnímate ako volanie po zmene. Majú byť ďalším krokom predčasné voľby, alebo by teraz nič nevyriešili?
Ak by sa vládna koalícia dostala do patovej situácie a vláda by nebola schopná vykonávať svoje právomoci a zabezpečovať funkčnosť štátnych orgánov, sú predčasné voľby legitímnym riešením. No ak by vláda dokázala dovládnuť do riadneho termínu volieb v roku 2020, preferovala by som túto možnosť. Štvorročný mandát je predpokladaný a mám pocit, že ak by vláda dokázala fungovať, mal by dobehnúť. Nakoniec sa ukáže, či to bolo v prospech alebo neprospech veci, no bude to naplnenie štvorročného oblúka zodpovednosti za vládnutie v krajine.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
